Blog používateľa eva m

Milé dievčatá, priateľky moje,
opäť som nabrala životný elán, opäť sa smejem a voľne, bez hrče v krku, dýcham .
V stredu uplynuli tri týždne od Kubkovho úrazu a chcem sa, snáď už môžem, s vami podeliť o jeho pokroky.

Tak som si dnes "pomohla".

Zajtra uplynie už 6 rokov od obrovskej tragédie našich vojakov, vracajúcich sa z misie...
Myslievam na nich a na ich rodiny nielen v tieto výročné dni...

http://www.nanicmama.sk/birds-of-paradise

Že máme písať o najkrajších Vianociach...

Tak a som doma...
Plná zážitkov, pojmov, pocitov, ktoré teraz triedim a ukladám do šuflíčkov v duši .
Tých pocitov je veľa, ale už teraz je šuflíček s názvom „Nadšenie“ úplne plný.
Áno, Paríž je úžasné mesto. Na každom kroku na nás dýchala história, minulosť so svojou slávou aj následnou dekadenciou – tú sme vnímali hádam najviac na slávnom Montmartre.
Louvre, Versailles, Eiffelovka, Sacre Coeur – to je snáď povinná jazda väčšiny turistov a my sme ju radi absolvovali, hoci v pomerne krátkom čase. Zalovili sme do čias školských, študentských, pospomínali si, čo si pamätáme o Napoleonovi Bonaparte, o Ľudovítoch IV., V., VI., o ich manželkách a milenkách... a s úžasom počúvali výklad sprievodcu, spolu s historickými faktami, pretkaný pikoškami zo života týchto známych ľudí...

Paríž, mesto mojich odvekých snov... Romantika, história, móda, láska...
A pozajtra, ergo v piatok, dievčatá, do Paríža idem!
Prvýkrát a veľmi sa na to teším.
V októbri sme mali výročie svadby i reku splníme si nejaký pekný sen.

Tak isteže, s láskou sa starám o svoje milované deti, o môjho milovaného manžela, o svoj milovaný domov..., ale nie o tom máme...

Ja naozaj s láskou chodím do práce .
Moja práca je o ľuďoch, o ľudských osudoch, o smútku, bolesti, sklamaní, aj o utrpení, ale aj o láske, pomoci, spolupatričnosti, znovunájdenom šťastí...

Dnes mi v práci pripadla ťažká, preťažká úloha. Oznámiť jednej našej dievčinke smutnú správu, že jej zomrela mama.
Kameň na duši, hrča v krku, strach, ako to to dieťa unesie...
Ťažko sa hľadajú slová...
Ako povedať pätnásťročnému dievčaťu, že svoju mamu už nemá? Že ju už nikdy neuvidí?...

Mám dnes nejaký splín...
Sedím tu za notebookom, púšťam si samé smutné pesničky, sem - tam slza...
Také čistenie duše...
Čítam si svoje staré blogy, vraciam sa trošku späť...
Očista mysle...
Veľmi, veľmi na mňa dolieha nešťastie, ktoré sa pred pár dňami stalo...
Cítim s najbližšími...
Prehodnocujem, otváram staré rany...

Takže, bilancovať chceš, Kamila - ok, nejak som neplánovala sa "duševne odhaliť", ale nabudila si ma...
Tieto prázdniny proste prebehli.
Dovolenka, more, kúpaliská, nejaké chaty, žúrky...tradične ako každý rok.
Práce, ktoré som si naplánovala, som nestihla...ako každý rok