Blog používateľa kefara

V práci sa často komunikujem s pracovníkmi dodávateľských firiem len telefonicky.
Po opakovaných telefonátoch si k dotyčnej osobe vytváram privátny vzťah.
Najsamradšej si predstavujem ako dotyčná osoba vyzerá.
9 krát z 10 je to v reále úplná haluz, v duchu sa zasmejem svojim fantazijným úletom.
A život ide ďalej.

… tieto a mnohé iné “prúpovědy” rástli s nami od detstva.
Patrili k blázneniu sa s našim otcom, ktorý nás stískal, ba priam pučil v objatí a my sme si mohli vybrať jendu či druhú paradoxnú variantu.
“Na prach!” zvýskli sme … a otec nás pučil na prach. Stískal, objímal, šteklil…. Pod rebrá štuchal…

- zo stretnutia v Kubíne ma viezla domov Evka, šla s nami aj Klaudia17.

Cesta nám v družnej debate ubehla raz – dva, ani som sa nenazdala a už som pred našim panelákom kufor i tašku vykladala. Bundu naťahovala a výhernú tortu opatrne v rukách trímala .

Po miernej absencii na stretkách NM som si povedala, že na tohtoročné pôjdem, aj keby žaby padali

K tomu našťastie nedošlo, nuž celá vytešená som v piatok, krátko popoludní, stepovala na rohu a vyčkávala Evku .
Dofrčala aj s novou tvárou Klaudiou17 a plným kufrom minerálky

V D.Kubíne sme boli raz dva.

Už som aj bola zabudla, že som v ktorejsi súťaži na NM voľačo vyhrala

O to väčšie bolo moje dnešné prekvapenie & potešenie, keď k nám dorazila pomerne veľká škatuľka... a v nej ... - nie, nie, Bambuľka nie

- zásielka skvostných čajíčkov Mistral.
Niektoré poznám, sú mňamóóózne

Ku mne sa dostali takéto:

Rodičovský dom je dočasne prázdny.
Ocka si po náhlej maminej hospitalizácii vzala k sebe sestra, ktorá je na MD.
Keď mamu prepustili z nemocnice, šla k nej tiež.
Nech sa trošku pozviecha, oddýchne si. A nech sú všetci pekne pospolu.

Ďalšia sestra šla skontrolovať osirelý dom.

Čo – to v záhrade preplieť, čerešne natrhať, izby vyvetrať.

Bola som so synom na nákup v Lidli.
Finálna fáza, nakúpené, zaplatené, zbalené.
Zasúvam vozík medzi ostatné, keď mi do očí niečo udrie …
V nákupnom vozíku, tri – štyri pred mojim, voľačo leží.
Zo zvedavosti pozriem lepšie a neveriacky zaklipkám očami.
Štuchnem do syna: “Pozri! Čo je to tam? “

Dumám, čím to je... ale moja privátna hranica strachu je zvláštne posunutá smerom do neznáma.
Neviem sa báť o seba.
K životu priam potrebujem istú dávku adrenalínu.
Ísť nočnou hodinou sama domov ?
Cestovať do neznáma ?
Stopovať ?
V takýchto chvíľach mi strach nič nehovorí.

„Hlad sa netýka iba chleba. Existuje hlad po láske.
Nahota sa netýka iba šiat, ale je tiež nedostatkom ľudskej dôstojnosti a nádhernej cnosti čistoty,
je i nedostatkom úcty jedného k druhému.
Byť bez domova nie je len nemať dom z tehál, ale znamená to tiež byť odmietaný, nechcený, nemilovaný ... “

Som si včera manažovala dnešok: s dlhodobo problematickým prštekom skočím ráno na chirurgiu, pán dokotor povie, že to stále nie je život ohorozujúce, sestričká dá štempeľ na priepustku. Nemusím ísť do už práce, do hoďky budem doma.
Zahrabem sa do postele a do kníh, bo zajtra mám zasa skúšku.

Hneď ráno ma zaskočil dážď.