Blog používateľa lia6

...na, na, na, na...znie z rádia...

...akurát ma volá mama a Tom...Ivááá, poď sem, nie je to ten pán, čo tie torty robí?!...priletela som, ako strela, kuknem, a čo nevidííím:Bohuš v telky!!!...toť, cca 19:20 na markíze-ak chcete, skúste nájsť v archíve

Včera sme mali deň D!...

Chcela by som sa týmto verejne poďakovať pánovi advokátovi Bánošovi, ktorý tu dáva rady zadarmo Klobúk dole-keby bolo takýchto ľudí omnoho viac, tak by to bolo super ...ale Vy ste príkladom, že musíme veriť, že vás je viac ...

Možno to ani nepatrí do tejto témy, ale keďže z mojej strany to je šepkané srdcom, tak to sem dávam ...

...a tak to išlo roky, a nik nemal odvahu na tom niečo zmeniť ...až raz-mala som desať a po facke od starkého, kedy mi stena dala druhú sa vo mne niečo zmenilo ...s hlavou vztýčenou, so slzami na krajíčku(ale držala som sa-žiadne slzy neboli )som mu povedala:"tak toto si spravil naposledy!!!"...otočila som sa a vybehla na druhé poschodie ku tete, kde som strávila noc...r

...tak toto tu spadlo, ako jasný blesk z neba!

Niekto zvoní...prídem ku zvončeku a pýtam sa:"kto tam?"...zdola sa ozve:"pošta"...dovalí sa na druhé poschodie a ja oznamujem, že mama nie je doma..."ale ja hľadám Ivanu"-zahlási pani a podáva mi obálku, celkom peknej veľkosti ale veď ja som si ništ neobjednala ...kuknem na odosielateľa...a, už mi svitá-božinku, knižka pre Tomáška, od Kamilky Ďakujem, ďakujem,

Myslela som si, že keď prídeme do ZA, tak sa všetko zmení ...áno, zmenilo sa-ale určite som nerátala, že až takto, respektíve nie v takom rozsahu

Onehdá(už som tu zas dlhšie nebola)som tu písala, koľké šťastie ma "postretlo"...samé vtáky, okakaná mamina-buď Marekom, alebo zaseky vtákom ...a tak som sa potešila-juj, ako nám len dobre
I asi som to zakríkla ...
Prišla sobota a my sme sa zobudili do krásneho rána...wáááw, odchádzame do "neznáma", ale veríme, že hlavne Tomi tam bude v pohode!!!