Unplugged

Deväť dní, deväť dlhých dní som bola odpojená.
Vybrali sme sa s dcérou na dámsku jazdu do Chorvátska. Odporúčam. Dvije djevojčice, sunce, more, ...
Makarsku som navštívila po druhýkrát a bol oveľa oveľa lepší než ten prvý. Tam to žije nonstop 24 hodín. Počasie fantastické a voda teplá ako čaj. Jednu chybičku som však našla a to vlastným pričinením. Varili sme si samé, takže som si vopred pripravila jednoduchý jedálny lístok (žiadne veľké vyváranie), v ktorom sa rátalo a s návštevami miestnych bufetov a reštaurácií. Bola som pripravená, ale blbo. Zhrniem to do jednej vety. Zobrala som si priveľa žrádla, málo chľastu a málo kníh. Dve tretiny jediva som priniesla domov, gin som si vydelila len na prídel (veď mali aj oni, ale tým ich ja neverím, ja len tomu nášmu výrobcovi v TN). Keď som prvú knihu prečítala za dve poležania na pláži, tak pri zvyšných dvoch som si určila presný počet strán na deň, no utrpenie. Ešteže tá vodička bola taká teplučká. Otestovala som aj jedny nové plavky, také čo robia postavu. Sú celé, tak správne strihané a vystužené, že mám veľký problém ich natiahnuť na seba v suchom stave, takže nejaké prezliekanie, prípadne návšteva WC nehrozí. Prvýkrát, keď som ešte nevedela, čo ma v nich čaká, tak som si hrdo, vystretá jak lata, pôvabne (aspoň tak sa mi zdalo) vkráčala do mora a ponorila sa. Skoro som prišla o zuby. Tým, že sú tie potvory tak vystužené, stláčajú a posúvajú celý predok dohora. Tým pádom mám všetko také podvihnuté a tým pádom to všetko podvihnuté je vo vode automaticky nadnášané a ja nezvyknutá na také objemy som mala nemalé problémy, keď som mala bradu položenú na tom mojom "Ctrl+Alt+Delete". Prežila som, vychytala muchy a fungovala. To však bolo nič.

Prežila som s mojou dcérenkou jej prvú školskú lásku, no a tu v Makarskej sme prežili jej prvú prázdninovú. Jáj moje zlaté, to je vám čosi úžasné. Najskôr len také okukávanie, kradmé pohľady. Na druhý deň boli aj úsmevy, na tretí deň si spolu zaplávali. Ani som počas toho ich krúženia okolo seba do vody nevstúpila, aby som nerušila, more bolo na moju prítomnosť príliš malé. Len som si k tým čiernym plavkám nasadila čierne okuliare a plazila sa, plížila sa, akože nenápadne poza borovice lemujúce pláž. Večer bol samozrejme "výsluch" čo povedala ona a čo povedal on, aj som sa ponúkla, že budem tlmočiť, či nejako inak budem nápomocná. Samozrejme, že som bola odkázaná do teplých krajín a označená za trapnú a otrasnú mamu. Šak to je ale moja povinnosť byť štrnásťročnému pubišovi otrasnou a trápnou mamou, nie? V posledný deň to prišlo. Zalovili vo svojich znalostiach angličtiny a kecali, a kecali, a kecali až som mala preležaniny na bruchu a na vnútorných orgánoch (to, aby som bola diskrétna a nečumela, tak som si ľahla hore brehom na brucho a zotrvala tak niekoľko hodín). Ja som vám mala motýliky v bruchu aj za to moje decko, keď mi potom rozprávala o čom sa bavili, čo povedala ona, čo povedal on, ako sa tvárila ona a ako on. Ešteže majú ten net. Už sme vyberali fotky, ktoré si dá na FB.
Som švihnutá ako to prežívam, ale neviem si pomôcť.

Už som naspäť v realite. Neznášam tieto podovolenkové stavy. Prídem domov, tu zima, je mi smutno za morom, za naprataným mestom, za rušným nočným životom, ... a ako sa hovorí, "na pos....ho aj hajzel padne", tak ten náš doma sa pre istotu pokazil. Krásny návrat.

Ale mi bolo za vami smutno, ale už som doma a teda, že mám čo čítať, díky.

P.S. Odkaz pre slečnu Srandu832.
Tá dievčina a pani z môjho dávneho príspevku je veľká kočka. Predstav si milá moja, že dokázala okúzliť pána domáceho (čo na tom, že má deväťdesiat, vyzerá však na osemdesiat) a taktiež jeho suseda, približne sedemdesiatnika. Samí zrelí muži.