Existuje láska ?

Ano Kami, s laskou je svet krajsi.
Ja som s mojim drahym uz skoro 32 rokov spolu a hadam to znie trochu gycovo, lubim ho tak, ako od prveho dna. Niekedy sa mi zda, ze asi aj viac, lebo sme starsi, moze sa vselico prihodit zdravotne, na co ako mlady clovek nemysli, tak nielen sa o neho bojim, ale lubim ho tak velmi, ze si zivot bez neho ani neviem predstavit.
Aj my mame nase vysky a hlbky, ved ktore manzelstvo to nema, ale nikdy nejdem s domu, aby to nebolo vyriesene, ved on je moja opora, moje uzemie a pozna moje a ja jeho chyby. Ani neznamena, ze stale visim, alebo on na mne , my sa riadime "Zit a zit nechat". Kazdy potrebujeme nasu privatnu sferu, kde sa stiahneme , ked to potrebujeme.
Ja som trochu, alebo niekedy viac blazniva, moj drahy je ten tichy pol. On akceptuje moju blaznivost, ja jeho tichu povahu. A tak sa akosi pritahujeme
Dnes v noci odchadza na niekolko tyzdnov dost daleko a mam uz , viem ze aj jemu to neni jedno a tak sa navzajom posilnujeme, ze kazdy to zvladne sam.

Ako kedy - niekedy tomu verím, niekedy nie. Sú to také záblesky a prichádzajú vtedy, keď to najmenej čakám.
Toť minule - volá ma ten môj k svojmu počítaču (práve si sťahoval nejaké knižky do svojho e-booku), že pozri, našiel som niečo pre teba - a tam krásna, perfektná knižka s návodmi na korálkovanie ....
Keby som ho o to prosila ja, že nájdi mi niečo - tak ma voľakde pošle, že či toho nemám dosť a že sa s tým aj tak len zbytočne po celom baráku rozťahujem.
Potom asi príde (v duchu hesla "aj muži majú svoje dni" ) slabá chvíľka a prekvapí niečím takýmto.
Vtedy verííííííííím

Ja verím v lásku .
Boli chvíle, keď som si sklamaná a nešťastná vravela, že už sa nikdy v živote nezamilujem a nikomu nebudem veriť ... ale stalo sa to práve, keď som to ani nečakala ani nechcela a s MM sme spolu 7 úžasných rokov. Nedáva svoju mi lásku najavo "gýčovo romanticky" , ale keď som na smrť unavená a nechce sa mi vstať do práce, vonku zima a tma, tak vstane aj keď nemusí, uvarí mi čajík a vezme ma autom do firmy. To si cením viac ako obrovskú kyticu ruží / na to on nie je /
Alebo keď prídem večer uzimená domov a už vo dverách cítim úžasnú vôńu večere , to je pre mňa dôkaz , že na mňa naozaj myslí , chlapi nie sú na romantické prekvapenia / aspoň ten môj/ , ale dávajú nám svoju lásku najavo práve takýmito milými pozornosťami.

Kedysi som snívala o veeeeeeeeeeeľkej romantickej láske, takej tej titanicovskej, z ktorej bolí srdce, potom sa urobí guča v krku a nakoniec človek ani dýchať nevie. Po istom čase som zistila, že takáto láska je nesmierne vyčerpávajúca. Fyzicky aj psychycky a nejak sa pri nej pocit šťastia nedostavuje.
Tak som presedlala na tú normálnu lásku, keď ma hreje pri srdci, že sme všetci doma a večeriame spolu, keď mi Sami buchne po tvári a na upozornenie potom po mne šibalsky hodí očkom, nevinne povie "ppač (prepáč)" a vtisnemi vlhkú, našpúlenú pusu ako dom. Aj keď Emi stojí v chodbe rozkročená, mokrý koberec pod ňou, a vyvalí na mňa tie obrovské modré okáľe "Mami, ja som nestihla....(lebo sa zase niekde v hlavičké-makovičke zabudla)". A taká láska mi dáva neskutočný pocit šťastia a naplnenia.
Sem tam síce srdce zapiští, hlavne pri sledovaní filmov, kde sa ozlomkrky jeden drhému do náručia vrhajú, ani čo by koniec sveta bol, že kde sme to po 4 rokoch manželstva, pusa na dobrú noc a ohrievanie si chrbátov a uťahovanie si jeden z druhého. Ale aj tak viem, že ten môj chlop ma ľúbi. A stále sa držíme za ruky (keď nám deti dovolia ).

Priznávam, že ma moji chlapi odchovávajú od romantizmu.
Také tie prejavy lásky "Chci obejmout" ( oslík zo Shreka) mávam denne. Ak niečo dobré beží v telke, tak sa mi stane, že sa nikto nechce postískať, ale našťastie na to mám Aďa ( to je také stískadlo, mojkadlo, v ktorúkoľvek hodinu - hlavne nočnú ).
Môj chlap je vo vyznávaní citov svojský.
"Ľúbiš ma?"
"NIE!"
A my sa chápeme, horšie je ak sa zduje a ani to nie nepovie .

Ja si zas pamätám na hladkanie ruky v kine na prvom rande. Najprv to také "omylom" si položíš ruku na operadlo a potom omylom sa dlaňami stretnúť. A čakať, kto prvý tú ruku odtiahne.
Jaaaaaj som si spomenula.
U nás máme najnovšie módu " Hihihi hahaha rande."
Tak som chlapcom oznámila, že nech sa netotok, že to tak k životu patrí. Tak sa informovali, odkedy na to rande môžu ísť . Dala som im 15násť, ale však ... budú sa ma oni o 5 rokov pýtať? ( No hádam budú )
Tak prvé rande máme dohodnuté s Nikou - "Nika, patnásť a rande!"
Len nevedeli lapiť dych, keď som im hovorila, že aj my s tatom sme na to rande chodili.
Vraj si to máme zopakovať, oni budú doma a potom im o tom povieme .

Ale zas ešte napíšem k tým romantickým činom.
Nedávno som čítala v nejakom časáku o romantických prejavoch. Jedným z nich bolo, že manžel zorganizoval dovolenku, vybavil manželke voľno z roboty, zbalil ju a po pracovnej dobe ju odviezol rovno na letisko a týždeň boli na dovči. Tak toto som prečítala mojemu drahému, že takto si prejavovať lásku neprosím .
Mne stačí, keď mi kúpi obľúbený jogurt, či stoleruje voľný víkend dva tri bez detí .

Ach.Naozaj je s láskou svet krajší. A teraz,ked deti vyrástli si užívam romantickú lásku. Konečne sa nemusím nahánať,vláčiť deti so sebou.Tak si s MM lásku užívame.

Aj pre toto nemám viac detí ,s mužom tak máme čas aj na lásku ,neviem si celkom dobre predstavit ako to vyzerá tam kde je tak vela detí - každý preskakuje každého,kriku plno a ako má človek v tomto mysliet na romantiku???
Vdaka tvojim príspevkom Kami/ale nielen nim/ som nadobro presvedčená že zostanem pri jednom dietati - nechcem skončit v Pezinku/či ako sa tomu hovorí/...

Dievčatá..láska existuje..to mi verte. Nebudem opätovne rozpisovať svoj život..plný lásky a harmónie.Nikdy sme sa ešte nepohádali..aj keď, ja som tá,čo vzbĺknem ako fakľa.. kľud,láska moja..slová MM.Ľúbime sa, aj po toľkých rokoch manželstva..

babka Betka,Prajem ešte vela,vela dalšej lásky. Aj ja som doma tá čo vzblkne.No ten môj tvrdí,že vybrať si mohol aj horšie. Tak aj ja tvrdím,že láska existuje.A v tom našom veku akási silnejšia.

Momentalne laska (romantika) asi zmrzla niekde na drôte, mame tu polosibirsku zimu, tri deti k tomu, kooooopec starosti....
no a drahy, ten vie tiez potesit...ze preco by som hladal nieco nove, ked viem o co by som prisiel, ale neviem, co by som nasiel....(aby horsie nedopadol) a este k tomu prida ten jeho sarmatny usmev...ale ved romantika nie je ani moja silna stranka, takze ono je vsetko asi tak, ako ma byt
jaaaj, a este som zabudla: minule mi chytil tak jemne ruku do jeho ruky a zacal, jemnucko ako holubok hrkutat: toto je ruka, ktora sa o mna postara, toto je ruka, ktora mi zatlaci oci, ked zomriem (ako,ze dozijeme spolu)a potom vystruhal ten jeho sibalsky usmev a dodal uz ostrejsim hlasom: a toto je ruka, ktora prekutre vsetky sufliky, ked budem pod zemou aby zobrala vsetko, co po mne zostane!!! no a uz bolo doromantikovane vtipalek a potom nezabite ho
bigmama

Dievčatá,láska nie je o slovách,prejavoch.Láska je o tom,že vnútri cítime,že sa máme o koho oproieť,keď si myslíme,že už neuribíme ani krok.
My sme spolu skoro 40 rokov,strašná doba,vychovali sme dve dcéry a syna.Máme 3 nučky a troch vnokov.Neviem si predstaviť štedrú večeru,aby sme neboli všetci spolu.Každý rok prikladáme stoličky a už nám je aj veľká obývačka malá.Keď sa rozbaľujú darčeky,je to ako na trhovisku.Blízkí aj rodina nám vraví,prečo takto spolu trávime večeru.Vtedy sme s manželom najšťastnejší,keď sledujeme ako si deti,malé aj veľké otvárajú prekvapenia.Vtedy vidíme,že naše úsilie vo výchove nebolo zbytočné a vtedy vidíme,že je to všetko o láske.
naše deti nám vždy vravia,že tento zvyk si uchováme,kým sa bude dať.
Aj ja som mala s manželom chvíle,keď som myslela,že najradšej by som ušla,on ma však pritúlil a pripomenul slová z našeho svadobného oznámenia-Zriecť sa radšej života,len nie svojej lásky-no a bolo po hneve.
Preto si vážme chlapov,akí sú,lebo sú,veď čo by sme bez ních robili,či oni bez nás?