Kde sú včerajšie Košice?
Vložil(a) eniXelka, 29. December 2011 - 13:29
Včera večer sme sa boli prejsť v meste, pretože Emka rada chodí "do tmy". Bolo super, popozerali sme si fontány, ľadové sochy, dokoknca aj niečí súkromný ohňostroj. Deťuchy sa vyšalili, ja som premrzla a keď sme sa otočili, že ideme k autu, bola som šťastná ako blcha, že "ešte chvíľu a bude mi teplo 
". Emka mi do tohto môjho rozjímania rozprávala, ako sa zľakla, keď sa začal ohňostroj. Nikto to nečakal, tak nás prvý výbuch trochu vystrašil.
Pár minút po tom niečo buchlo. Znelo to ako keď spadne na zem z veľkej výšky ťažká platňa. Ani neviem prečo som sa manžela spýtala, čo to bolo. S nezáujmom mykol plecom a povedal, že nevie. Mysľou my preblesklo "Bomba!!". Nie vážne, len tak zo srandy. Veď kde by sa tu niečo také mohlo stať. Domov sme došli šťastne a konečne mi bolo teplo.
Dnes ráno som si prečítala, že kilometer od nás sa pod veľkým tlakom rozleteli do okolia železné klince. Nikomu sa nič nestalo. Šťastie? Náhoda?
Čo keby se tam v tej chvíli boli my, naše deti? Alebo iní ľudia, iné deti?
Kde sú Košice zo včera? A čo nás čaká zajtra? Bude to horšie alebo lepšie?
Prichádzajú pochybnosti a strach. A je mi smutno.
»
- Blog používateľa eniXelka
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
no presne, tiez som to
no presne, tiez som to citala na topkach! my sme sa pred tyzdnom prestahovali z KE do Hylova, tak snad tu "na vidieku" bude este zopar rokov klud
Eni, zalezi od uhla pohladu.
Eni, zalezi od uhla pohladu. Ja to vidim nie tak, ze nieco zle sa stalo, ale nic zle sa nestalo vam. Nastrah v zivote mas vela...dedina, pokojna, malebna a babicke pristane v obyvacke kamion, ktory nevybral zakrutu...Je jedno kde zijes, v totslnom bezpeci nie si nikde, je to opat iba v nas, ako bezpecne sa kde citime... Mas okolo seba armadu anjelov straznych, staci iba poprosit o pomoc a oni ti pomahat budu....kym nepride tvoj cas
ktory mame vsetci odmerany.
EniXelka, ono to tu je už
EniXelka, ono to tu je už dlho, len bolo dlhšie kľud...ja som toto zažila tri krát-je tomu cca 15/18? rokov dozadu...len napíšem neskôr, blbne mi pc-stále sa vypína
Tak, snáď to už
Tak, snáď to už dopíšem:takže, PRVÁ bomba pod autom vybuchla pred naším domom niečo po polnoci(alebo tak nejak)...ja som sa akurát vtedy pohádala s priateľom a chystala sa domov...našťastie ma prehovoril, že ráno múdrejšie večera-pretože zhruba v tej dobe, keď to buchlo by som asi prichádzala domov...škoda:zničené auto, vyrazené výklady, aj naše okná, kráter na chodníku pred naším domom...našťastie sa nikomu nič nestalo, len moju segru to zhodilo z postele a pristálo na nej okno-teda rozbité sklo z nášho okna...keďže ona spávala odjakživa, ako mŕtva, tak sa ani len nezobudila-brat s mamou ju obriadili, vyložili na postel a spala až do rána
, DRUHÁ bomba vybuchla na parkovisku nad starým tescom, akurát vtedy, keď som išla z pošty a neviem prečo, ale ťahalo ma to cez farské schody-dovtedy som ZÁSADNE VŽDY chodila cez oné parkovisko...prišla som ku priateľovi(obchod, v ktorom robil je hneď pod farskými schodami)a niečo buchlo!...priateľ vraví:to bola bomba, viem to, také sme na vojne počuli mnohokrát!...pozrieme z okna a všetci doslovne bežali hore na farské smerom na parkovisko...ja som nechcela, no nedokázala som(ani neviem prečo)sa "vzoprieť" priateľovej ruke, ktorá ma ťahala na miesto činu...škoda:fú, tu sa to píše ťažšie-to, čo som videla neprajem nikomu...zničené autá(najprv sa myslelo, že to vybuchlo pod autom, ale neskôr sa prišlo na to, že to ten z podsvetia mal v kufríku), všade samé dróty a peniaze, ktoré "úžasní, ohľaduplní" naši spoluobčania si privlastňovali-bolo mi zle
ale, keď som otočila hlavou a videla...no, radšej to nedopíšem-snáď len to, že zahynuli traja ľudia
...jeden, ževraj z podsvetia a dvaja manželia, ktorí akurát boli vybrať pôžičku z banky na detský domov-áno, tie peniaze sa tam "povaľovali"...TRETIA bomba vybuchla pred gymnáziom na veľkej okružnej, pod autom a ja som išla v aute s majiteľom do banky zmeniť peniaze do prevádzky...škoda:zničené auto, vyhasnutý ľudský život
-ževraj policajt...videla som, ako deti(ja viem, že už boli stredoškoláci, ale v danej chvíli boli pre mňa deťmi
)dávali prvú pomoc tomu pánovi, pod ktorým to vybuchlo...tieto deti sú doteraz pre mňa hrdinovia, aj keď ich osobne nepoznám
...
...dokonca som asi dva/tri mesiace odmietala nastúpiť do auta-že, veď tam môže byť bomba
...som rada, že sa vám a nikomu inému nič nestalo
...je to smutné, čo sa robí, ale bohužiaľ je to tak, a pokiaľ budú podobné skupiny ľudí, tak sa toho len tak ľahko nezbavíme...užívaj si života s rodinkou a nemysli na to... si dosť citlivý človek, keď Ťa to trápi-a to je dobre, lebo aspoň je vidno, že nie všetci na tomto svete sú ľahostajní a bez srdca na pravom mieste
...Eni pozri, zober to z tej lepšej stránky-nikomu sa nič nestalo a to je podstatné!...treba dúfať a veriť, že nám sa takéto niečo nestane-mám pocit, že keď sa mi to "stalo" prvý krát, tak som na to neustále myslela a takpovediac nechtiac som si tie dve ďalšie privolala-ale odvtedy viem a presvedčila som sa už viac krát o tom, že mám v sebe niečo, ako šiesty zmysel
uff Lia, tak to si teda ozaj
uff Lia, tak to si teda ozaj mala vo všetkých troch prípadoch pri sebe anjelov strážnych
- našťastie.
Dulka, šťastie som mala-to
Dulka, šťastie som mala-to máš pravdu
bohužiaľ, o tých ostatných sa to povedať nedá
taký je život...teraz to už beriem, ako súčasť...pravdou ale je, že v tom období(mám pocit, že všetky tri výbuchy boli v krátkom časovom období-skúsim to nájsť na nete)som si bezpečne nepripadala-do auta som nechcela nastúpiť a v mhd-ke(alebo tam, kde bolo veľa ľudí)som sa cítila nesvoja a v každom som videla atentátnika
ono, poznačí to človeka, hlavne, keď bol toho v podstate "súčasťou"...ale nespravíme s tým nič-treba sa s tým naučiť žiť...i keď nalepšie by bolo, keby toho nebolo vôbec!
Ja si hovorím, že sme mali
Ja si hovorím, že sme mali šťastie a že je to dobré. Veď stať sa môže hocičo a hocikedy, pošmyknem sa na vyliatej vode v kuchyni a napichnem sa na nôž v otvorenej umývačke......ale predstavila som si svoje deti, ako by vyzerali keby tam boli a .......celý deň trvá to predýchavnie. Viem, že si nemám také veci predstavovať, že to oslabuje, ale......
Zajtra bude lepšie, pozajtra ešte lepsie, a nech máme všetci to šťastie, že sa nám nikdy nič nestane.
Prajem to aj vám.