Z našich čriepkov - alebo zasmejte sa s nami

1.dejstvo
Syn s otcom doma, mama na nákupe
Syn práve dojedol obed a odchádza od stola s poznámkou, že by si ešte niečo zajedol (na priblíženie situácie: takéto poznámky produkuje obyčajne každých 10 minút)
Otec, dobre znalý tychto poznámok, odpovedá hladošovi: "Keby si mi raz povedal, že nemáš hlad, dám ti lízatko !"

2.dejstvo - o 3 hodiny neskôr všetci doma
Syn behá po byte a na plné hrdlo opakovane vykrikuje: "OCOOO, ja nemám hlad ."
Mama: nechápavo krúti hlavou, čo sa to stalo jej 4-ročnému srdiečku
Keď otec na mnohé zvolania nereaguje, dobehne syn priamo k nemu a hovorí: Ocko, nemám hlad, tak kde je to lízatko????

Záver:
Syn doje lizatko a zahlási: "A teraz mám hlad, niečo by som si zajedol."

Išli sme na výlet do hôr a si vyžiadal, aby som sedela v aute vzadu pri ňom a čítala mu rozprávky...a stále ďalej a ďalej, ani vydýchnuť mi nedal.
Keď sme dorazili na určené miesto, prešli sme k jazeru, sadli si na lavičku, zjedli jablká a chceli ísť ďalej...nato junior protestuje, že je unavený a chce oddychovať , a tak mu muž vraví, že veď doteraz oddychoval v aute a syn na to:
"Ja by som aj chcel, ale predstav si, mama ma celú cestu vyrušovala a stále mi chcela niečo čítať!!!"

Boli sme na detskom karnevali na Slovenskej katolíckej misii . bol pirátom, na hlave mal takú červenú pirátsku čiapočku.
Zrazu objavil na tamojšom stojane jeden leták, otvoril ho a rozbehol sa k misijnej sestričke (ja som práve niečo robila v kancelárii, takže som tento rozhovor dostala neskôr pretlmočený od smejúcej sa sestricky), ukazoval jej prstom na biskupa s červenou čiapočkou, vzhľadovo presne takou istou, akú mal on na hlave a pýta sa: "Aj toto je pirát?"

Približne pred rokom, dvomi (?)
Cez víkend sme boli na výlete v horách a syn mal na cestu pribalené ako proviant i sušené jabĺčka. Na druhý deň po výlete, keď sme došli večer domov zo škôlky, začal vykrikovať: "Ocko, chcem jablkové koliečka" - a to aspoň 1000x za sebou.
Naša odpoveď bola niekoľkokrát nie, ale to synátorovi nestačilo. Tak muž zahlásil : Jabĺčka (sušené) dostaneš, keď pôjdeme znovu na výlet do hôr, aby si mal silu na túru."
Na 10 sekúnd nastalo hrobové ticho, boli vidno, že syn tuho premýšľa, až z neho vyrazilo:" Ocino, chcem ísť okamžite na výlet do hôr:"

Jedna z vecí, ktoré obľubujú snáď všetky deti, je keď im kreslíte na chrbát a oni hádajú, čo to bolo.
Na konci takejto hry muž synovi povedal, že mu ešte nakreslí medvede na chrbát a potom stačilo.
No a keď ich dokončil a synovi to zasa raz "nestačilo", pohotovo sa vynašiel:
"Ocino, ty maluješ vždy hnedé medvede a ja som chcel tentokrát biele..."

Zastavila som sa pred vchodom do škôlky a čítala som odkazy na tabuli.
"Mama, čo robíš?"
"Pozerám, či tam nie je nejaká správa pre maminku."
"Mamaaaa, to nie je pre teba, to je pre rodičov." (to bol asi 3-ročný)

Vyšli sme z domu a kúsok pred nami prebehla veverička. Syn sa pozrel na mňa a hovorí: "Veveričky nesmiem hladkať, že? "
Ja mu na to: "No tie, čo behajú po ulici...nie! "
A syn : "A tie, čo behajú po chodníku, môžem?

Vrátili sme sa domov zo slnečnej prechádzky lesom. Keďže niekoľko dní predtým po sebe pršalo, boli mnohé miesta veľmi blatové. A samozrejme i naše topánky. Muž ich preto postavil na balkón. Syn chcel hneď vedieť, prečo to urobil.
"Lebo topánky sú veľmi špinavé."
"A slniečko ich vyčistí?" hľadel syn s obdivom na slnkom zaliaty balkón.