Moja mama / zápisky spod katedry/
Dnes sa nám malo narodiť písmenko M.
Sudičky v triede chystali všetko potrebné ku kolíske a potom urobili objav. Na M sa začína nielen mačka , modrina a murár ale aj Mama. Nie hoci aká- ale Moja Mama.
A tu je pár útržkov z rozhovorov:
Na mojej mame mám najradšej, že ma bráva do Čiech. Tam si vezmeme košík, vylezieme na kopec a tam, na lúke si prestrieme deku. Ľahneme si vedľa seba a pozeraáme sa. Moja mama ma učí vidieť svet. Nielen tak obyčajne, ale aj s oblohou.
Moja mama najčastejšie zo všetkého kričí na ocka. Najradšej na nej mám, že sa vie hnevať tak výberovo- keď ju štve ocko, na nás sa usmieva. Keď budem veľká, tiež sa to naučím. Lebo ja teraz ked sa hnevám, tak na celý svet.
Na mojej mame mám najradšej zásteru. Sú v nej zabalené vône všetkých dobrôt, ktoré spolu varíme...
MOja mama ma berie so sebou aj do práce. Pracuje na ministerstve a je veľmi dôležitá pre celý svet.Pre ňu som dôležitý ja. Takže vlastne bezo mňa by bol svet stratený...
Na mojej mame mám najradšej, že všetko vie a pritom sa nerobí múdra, ale mi pomáha naučiť sa to tiež.
Moja mama je skvelá, vždy večer , než si ku mne ľahne, otvorí okno dokorán a vpustí dnu hviezdy. Tie mi potom zapletie do vlasov. Milujem ammu aj preto, že nikto iný mi nevie vpletať hviezdy do vlasov.
Mnoho detí má na mamách rado, že im kupujú hračky, že im dovolia hrať sa na počítači, že im dajú peniaze... Vlastne väčšina.
A mne tak napadá, je to tým, že zatiaľ nevedia zhodnotiť, čo je naozaj vzácne, alebo tým, že je to naozaj to najosobnejšie, čo sa im od rodičov dostáva?
Lebo z tých pár nádherných vyjadrení je jasné, že aj deti vo veku 6-7 r. vedia neskutočne krásne zachytiť hĺbku osobných okamihov. Keď som ich počúvala, celkom vážne som zastala a pýtala sa sama seba- čo naozaj osobné som dnes pre svoje deti urobila? Ja viem, navarila, oparala, nakúpila- a všetky tie veci, ktoré deti vnímajú akože mama na ne nemá čas. S výnimkou tých osvietených, ktoré z toho všetkého robia dobrodružný spoločný podnik a balia spolu vône do zástery... Idem sa to doučiť.
A, panebože, zažni prosím, dnes večer hviezdy.
![]()
- Blog používateľa brona
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.













Ach...aké krásne vyznania,
Ach...aké krásne vyznania, dúfam, že aj ja budem vedieť byť taká čarovná pre svoje dieťa
Určite, loulou. Už teraz
Určite, loulou. Už teraz máš na to ten najlepší prepoklad- seba.
aj ja chcem takú
Apple, ukazuje sa mi, že s
si učenlivá učiteľka i
Broňa, išla som kuk,
Broňa, išla som kuk, hviezdičky dnes u nás nesvietia, ale idem dať našej bambuľke aspoň božtek
Krásne si to napísala

Takže si ich mala aspoň v
Takže si ich mala aspoň v očiach.
Vždy na tebe obdivujem, že keď sa venuješ svojim deťom, venuješ im plnú pozornosť. Nie popri niečom. A oni vedia, že keď chcú a portrebujú, ju majú a keď nechcete, majú aj úplný kľud. Myslím, že je to jedna z istôt, ktoré mnohé deti nemajú.

Broni, ďakujem
Broni, ďakujem

To je krásne .
To je krásne
.
lubezne... Eva
lubezne...
Eva
(bez predmetu)
(bez predmetu)
krásne sa to čítalo a ja
krásne sa to čítalo a ja som sa (aspoň ) v duchu vrátila do čias , keď som mala deti malé ...
Broni , to je milé ...
Broni , to je milé ... tiež som sa vrátila myšlienkami do čias, keď boli moji chlapci ešte malí . Rada som sa s nimi bláznila, hlavne na dovolenkách a víkendoch v prírode.
Bol to asi najúprimnejší kompliment, ktorý sa mi dostal
Najkrajšia poklona pre mňa bola , keď som si náhodne nepozorovaná vypočula ako synov kamarát hovorí môjmu drobcovi, že mu hrozne závidí maminku , lebo tá jeho nikdy nemá čas a nevyhadzuje palacinky do vzduchu
Broni , ty si tiež mamina a učiteľka , ktorú môžu tvojim deťom závidieť .
Lenka R, to je úžasný
Lenka R, to je úžasný kompliment. Ba myslím, že ešte viac a viem si predstaviť, ako by dostal mňa. Deti si na nás vážia veci, o ktorých netušíme. Často tie, ktoré sú našou bežnou súčasťou a berieme ich prirodzene. No a keď ich pomenujú- vidíme zrazu hĺbku ich obsahu. Mať maminku, ktorá má čas- a ešte aj vyhadzuje palacinky do vzduchu... je nádherné.Nech sa jej darí - držím Ti palce a prajem mnoho takýchto krásnych zastavení.

Baby, sedím v práci,
Baby,
sedím v práci, bežný pracovný deň nabitý povinnosťami a riešením všakovakých problémov, v kuse mi niekto vyzváňa - blíži sa koniec mesiaca, tak všetci všetko naháňajú - a v rámci oddychu pri obede nájdem TOTO! Možno mi neuveríte, ale úplne vážne mám slzy v očiach
Takéto krásne komplimenty prajem všetkým maminám, všetky sú totiž úžasné a aj keď si to niektoré možno nemyslia - ich deti ich tak určite vnímajú. Moja dcéra napríklad vie lichotiť všakovako a vždy ma milo prekvapia jej odkazy: ak totiž niečo potrebuje (zošit, lepidlo..) a bojí sa, že by som na to mohla zabudnúť, tak mi napíše lístok a vloží do notebooku. Vie, že ten vždy v práci otvorím a tam to nájdem. Včera ale potrebovala urobiť kľúč od schránky a keďže jej došlo, že by som na to od rána keď otvorím nb zabudla, lístok mi dala do peňaženky, že keď pôjdem na obed - určite nájdem
.
A okrem takýchto mi hocikedy vyrobí len tak napr. skladané srdiečko a tam mi napíše, že som najlepšia mama na svete
A ja sa idem na oplátku naučiť hádzať palacinky a chytať hviezdy

Ďakujem. To je nádhera,
Inak- potešilo ma to o to viac, že do edície Georgína chystáme maličkú miniknižku s názvom Radostníček, ktorý bude mať na každej strane jedno štvorveršie s drobnou milou kresbičkou. A vzniká presne takto- že sme si balili do desiat s mužom a deťmi navzájom lístočky.
A chceli sme dať také radostníčky aj tým, čo to nezažili, či si netrúfajú vytvoriť, budú ich mať v minibločku , príležitostne vyberú, vytrhnú a vložia lístoček kam chcú- do noteboku, do desiatového boxu, do peňaženky, na chladničku...
Verím, že tak, ako potešili teba, potešia aj iných.
Veľmi si ma potešila.
Krasne Broni ako vzdy
Krasne Broni ako vzdy
Diky za kazde nove rano...
Díky Broňa
Díky Broňa
