Moja vlastná cesta za dušou

Je slušné, aby som sa trochu pripomenula na začiatok.Volám sa Milka mám 33r a som registrovaná asi 2r,ale vôbec neprispievam len si v kľude čítam.
Dnes som sa dala na zložitú cestu pre mňa.Vlastne to začalo v piatok 22.7.011 keď som sa celkom spontánne(učím sa byť spontánna,ale priznám sa že ma to dosť bolí,doslovne )prihlásila na stretnutie NM v Nitre.
Je mi veľmi zaťažko sa zoznamovať s ľuďmi a viesť s nimi rozhovor.Nie preto že by som si nejak namýšľala že som niečo viac,len proste mi to dlhšie trvá.Celou svojou váhou si sedím na spontánnosti ,a tá moja váha je celkom statočná .
Nuž ako veľký strach som mala,tak veľmi mi pomohli dievčatá.
Moje prvé poďakovanie patrí Lydushke,pomohla sa mi zorientovať v Nitre,keďže som tam bola naposledy pred 16 rokmi na Agrokomplexe zo školy .Ďalšie patrí Radkovi ktorého som si nejak privlastnila a celý čas som nútila aby sa mi venoval (bolo toho dosť čo som naňho vyklopila ) .
A v neposlednom rade sa chcem úprimne poďakovať fidorke-Soničke a jej manželovi, že boli ochotní ma zobrať autom domov,lebo tým pádom som tam mohla ostať dlhšie.
Predsa len cestovať z Martina do Nitry trvá cca 3h,a tak isto späť.
Je ale pravda že som sa nestihla porozprávať s Ankou,ale verím že keď ma zas kopne múza spontánnosti a ja sa zas prihlásim na stretnutie s Vami žienky , tak sa mi tiež ústa nezavrú.Ďakujem Vám vykyvka,ribiška,georgína,fidorka,lydusha,Radko,že ste mi pomohli trochu sa otvoriť.Trvalo mi dlhšie dať tento blog dokopy, lebo som si musela dať do poriadku myšlienky a dojmy.Je pre mňa ťažké sa otvárať,písať,ale verím že keď som sa už dala na túto cestu mojej zmeny ,tak vytrvám a vyhrám nad sebou.
Prosím ak máte chuť reagovať,tak nech sa páči rada sa zas pokúsim o svoju zmenu a budem s Vami debatovať . Len prosím pomalšie ,ideme teraz so synom na prechádzku.