Zastavenia
Vložil(a) brona, 29. November 2011 - 20:24
Máme teraz za sebou toho mnoho- dievčece začali testovať lepok a skončili sme so zvracaním, ktoré sa nakoniec ukázalo ako viróza so stravou nesúvisiaca.Pokračujeme.
Hoci mám ako učiteľka fantastickú triedu, zloženie je ťažké a tak stále niečo riešim.
Okrem tho sa mi pdarilo urobiť pár projektov v prospech detí a soc. znevýhodnených.
No a - ochorela som.
Do toho prišiel addvent...
A ja som dnes sedela v autobuse,cestujúc za svojimi deťmi. Obyčajná MHD. Cez veľké zadné okno svietilo slnko, akoby bolo babie leto. Na zadnej sedačke sedel chlapec, asi deväťročný, s rúškou na tvári.Jeho výzor dával najavo, že má za sebou pár chemoterapií. Vedľa neho bez pohybu, iba tak ku nemu pritlačená, sedela jeho mama. Clapec úpostrehol svetlo, ktoré mu dopadalo na ruky a začal sa s ním hrať. Urobil z dlaní srdiečko a smeroval ho v rôznych uhloch na svoju mamu. Premietal jej ho na kabát- tam, kde je ozajstné srdce, na hlavu, na dlane, ktoré mala zopnuté v lone. Približoval, odďaľoval, srdce sa zmenšovalo tak, že sa jej zmestilo priamo do dlane a potom ho zvačšil tak, že bolo okolo nej a ona takmer celá zarámovaná v ňom.
mama pozerala von oknom a o jeho hre nemala tušenia. Oddychovala s pohľadom upertým von oknom.
Celé to trvalo dve zstávky MHD. Potom sme vystúpili- oni aj ja.
Prešli sme cez prechod pre chodcov a ... Jeho mama zalovila v kabelke a zapálila si. Rukou ho držala čo najďalej od seba a vyfukovala dyym na opačnú stranu.
Niečo vo mne zamrelo. Ostala som stáť a nechala ich, aby sa mi vzdialili. Napriek tomu si ich oboch nesiem stále so sebou.
Koľko milých nepostrehnuteľných drobností robia pre mńa moje deti? A hoci som o ne pritúlená, hoci žijem s nimi, ich a môj život nie sú jedno... Tuším čím žijú? Dokážem zachytiť aspoň tú časť, ktorú na mňa premietajú?
Dnes, chvíľu, ke´d som sedela vMHD, ma vedel zastaviť príbeh cudzej ženy -matky. Napriek tomu, že ho nepoznám.
A večer ma zastavilo vlastné ochorenie.
Život mi dáva možnosť postáť na zastávke. ybrať si cestu. Nájsť ten pravý spoj. A že mi to občas dlhšie trvá? Nevadí. Spojov je celá sieť. Aj zastávok. Ako sa volajú tie Vaše?
A
»
- Blog používateľa brona
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
Broni...takto si ja
Broni...takto si ja hovorím(vnútorne) pre seba, keď stretávam detičky s podobným údelom a ich mamičky
...plačem, ako nádherne si to napísala
neviem, čo iné by som ešte mala...snáď len:všetkým želám zdravíííčko
...skoré uzdravenie
Ďakujem. Zdravie teraz
Ďakujem. Zdravie teraz potrebujem ako soľ, no fakt je, že mám našťastie zrejme len virózu. Odkedy sme sa presťahovali, stále sa vynorujú nové a nové veci, ktoré MUSÍM urobiť- so sebou, so svojimi deťmi, so svojimi deťmi v škole... TAk strašne sa teším na prázdniny! Keby tak sa dali aj v živote očas urobiť prázdniny- od slova prázdno- také, aby som cezeň mohla vidiať to, čo v tom zhone vidieť a zvládať nedokážem... Určite jestvuje cesta, ako sa naučiť pokojne žiť- lebo toho, čo sa mi deje, je síce mnoho, ale poznám ľudí, ktorí podobnú zátaž žijú s pokojom a prehľadom- a ja ešte vždy tak nejak naplno e celým človekom všetko. A potom sa čudujem, prečo moja dcéra ....je taká istá.
a občas zo mňa vypadne, že už som z nej chorá- ke´d to teraz kuknem tak poctivo, som vlastne chorá zo seba.
Ďaklujem za podporu- skúsim sa liečiť. Pokojom zvnútra.
Krásne si to napísala .
Krásne si to napísala
. Skoré uzdravenie Ti prajem.
Ďakujem.
Ďakujem.
(bez predmetu)
Fantika, pozerávam Vaše
dakujem Broni drz sa
dakujem Broni
drz sa moja,nech choroba co najskor odíde...
brona krásne
brona krásne napísané...ach som v práci a tlačia sa mi slzy do očí...viem aký je dôležitý pri deťoch ten pokoj v duši, ktorý hľadáš...
Ďakujem. Uvedomujem si
Ďakujem.
Uvedomujem si hĺbku tvojho komentáru- lebo viem, že vy ste sa vďaka tomu dostali z ťažkého ochorenia.
pri tvojom príspevku sa mi
pri tvojom príspevku sa mi tlačili slzy do očí...keď som si predstavila tú dvojicu- mama a syn v autobuse a tie srdiečka ktoré jej rozdával- no proste sila
Filip mával obdobia kedy takmer vôbec nekomunikoval-bol uzavretý, akejkoľvek otázke o tom ako sa má, ako sa cíti, čo prežíva sa čudoval s otázkou- a to sa ma prečo pýtaš, prečo chceš také veci vedieť???...a moje srdce pišťalo, chcelo vedieť čo sa v ňom odohráva, čo ho trápi, ako vidí, vníma ľudí a svet okolo seba, svojich najbližších...a potom mal obdobia, kedy veľa rozprával, aj celé hodiny, túlili sme sa k sebe, hladkali, sedával pri mne v kuchyni, pozoroval ma keď som varila a rozprával, rozprával, rozprával...a niekedy až toľko, že napokon zastavil sám seba so slovami: maminka a nie si zo mňa unavená, nebolia ťa zo mňa uši, vládzeš ma ešte počúvať?...a ja? Aj keď som mala niekedy už chuť vypnúť zvuk som to nikdy neurobila, lebo moje vnútro pišťalo po jeho slovách, moje vnútro bola doslova vyhladované po jeho videní sveta...
(bez predmetu)
ja sa snažím načúvať
Lubka
Apple, myslím, že si len
Apple, myslím, že si len neveríš. Teba život naučil tak trochu byť hluchá sama k sebe a keď ťa pozorujem, napriek tomu dokážeš úžasné veci - so sebou aj s davidkom. Voľou, ktorú ja nedokážem vyvinúť. A ke´d sa spýtaš našej Hanky, tá by s Tebou hneď šla- lebo Ty vieš počuť, čo potrebuje a čo by rada, aj keď nič nevraví. Nielen že to ona povedala, ale aj sme to videli- ako ste spolu sedeli a tvorili, bol to takžý nádherný pohľad. To ke´d s ňou tvorím ja, tak každú chvíľu počuť- Niéééé, mama! Aler aspoň sa nasmejeme.
Apple, Ty si vôbec nie
Apple, Ty si vôbec nie hluchá a slepá!...si jedna úžasná mamina a skvelá žena!!!...len si asi moc neveríš-neboj, aj to bude!...držkám palce a hodne zdravíčka aj vám
súhlasím
ďakujem vám
ďakujem vám
Broni,
Broni,
ďakujem.
ďakujem.
Moja, prajem skoré
Moja, prajem skoré uzdravenie, rýchly príchod prázdnin a aby to najrušnejšie obdobie už bolo za tebou.
Ďakujem.
Ďakujem.
(bez predmetu)
(bez predmetu)
Broňa
Broňa
Verím, že čoskoro osobne.
Verím, že čoskoro osobne.
krásne a tiež prajem
krásne
a tiež prajem skoré uzdravenie
D&akujem. Vynasnažím sa.
D&akujem. Vynasnažím sa.
Lubi, ak by sme mali
Lubi, ak by sme mali podoobnu sancu ako volakedy od Dr.oetker, mas napad co s tym?
zavolam ti. Napadov mam
zavolam ti. Napadov mam zatial plnu hlavu. *Ale-presne ako sa chystám napisat aramame- bez tých správnych dobrých duší, čo majú ruky, ktoré denne prikladajú k dielu, sú nápady iba myšlienkami. Našťastie ste tu vy všetky, čo im vdychujete život. Zajtra poobede, alebo na vecer sa ozvem.
Moja, dnes sa budem o dusu
Moja, dnes sa budem o dusu flakat prosim skus asi mailom, aspon zopar napadov.
joj, krásne, Broňa. A
joj, krásne, Broňa. A zvláštne je, že práve dnes ráno cestou do škôlky (naša drobca prejavila záujem o škôlku na slovensku, tak sme dohodli na tých pár týždňov, čo sme tu, že bude chodiť)...takže ráno cestou do škôlky som tak rozmýšľala nad tým, nakoľko sa naše myšlienky a pocity prepájajú. Džavotala čosi o káčerovi donaldovi a ja som bola niekde v stratosfére s mojimi myšlienkami...ale zrazu ma taký pocit prepadol...že kde to moje dieťa lieta a kade lietam ja
a bolo mi tak pekne odrazu, keď som začala vnímať a počúvala tie teórie o tom, ako donalda zjedla ryba a čo on na to...a práve keď nastal dramatický zvrat udalostí, sme sa museli vracať späť, lebo sme vďaka mojim medziplanetárnym úletom doma zabudli prezúvky 
a to moje dieťa to zobralo so stoickým pokojom a naďalej prštekom stierala námrazu z bráničiek, pojedala to ako mannu nebeskú a tešila sa, že sme spolu a že ju vediem do škôlky
malinkej a aj maminke