Prvorodeny

Dievcence,
dnes ma moj prvorodeny 15 rokov.
Ani sa mi verit nechce no miesto babatka ktore sa presne pred 15 rokmi a dvoma hodinami narodilo, dnes oproti mne stoji 185 cm chlap na ktoreho sa ja divam zdola. A hoci nim riadne mava puberta (niekedy ma vytaca uplne do zerava) ja si denne uvedomujem, ze je to dobry chlap, ktory sa stara o svoju matku. S hrdostou sa na neho divam ked mi naserviruje jedlo, ktore mi vlastnorucne pripravil, s laskou prijimam jeho laskavu masaz noh, ked vidi ze som prisla z prace unavena a zasnem ked sa pride len tak porozpravat o zivote. Ano aj napriek puberte mame aj dobre dni, kedy nema potrebu mi dokazovat ako velmi potrebuje pretrhat puto medzi nami.
I ked v ostatne dni trenuje moju trpezlivost az na doraz, a ja casto zabudam, ze je to len dieta, ked mam pred sebou chlapa a ocakavam od neho spravanie dospelaka- moja chyba. Ked vidim ako ten ccas leti, viem ze sa coskoro dockam a ja budem mat doma celkom dospelaka.

Lukasko, zelam ti vela zdravia, pretoze o vsetko ostatne sa vies pricinit sam. Som stastna, ze si vyratol v chlapa ktory si ma vazi a dava to najavo. A ja som na teba hrda srdiecko a dakujem ti za lekcie ktore mi davas. Pevne verim, ze tak ako sa ja snazim byt trpezliva a chapat ta, tak ako ti ja davam priestor na tvoje vlastne chyby, ze rovnaku moznost budes davat aj ty mne. Lebo aj ja som len nanicmama . Zelam ti, aby si si dokazal naplnit svoje sny.