Chcela by som chodiť do baletu...

Dnes sme s našim mladším junáčikom absolvovali prvú hodinu v tanečnej (ZUŠ). Starší junáčik, ktorý sa rozhodol, že tanec nie je pre neho to pravé, ma podchvíľou drgal:
"Mami, čo sa tak škeríš???"
A ja, s prihlúplym úsmevom na tvári, som mala strašnú chuť postaviť sa do radu k tým
deťúrencom a učiť sa baletné a tanečné kroky a figúry s nimi . Aj ten náš "šašojašo" vyzeral pôvabne a distingvovane, aj dievčatko "dobre živené" sa pohybovalo ladne a nie ako slon v porceláne... Skrátka všetci tí drobci boli na zjedenie
A mne sa zdalo, že by som pri tom baletení možno aj opeknela (schudla a omladla ). Lebo na skackanie v rytme aerobiku alebo zumby veru ja nie som (nemám rada, keď niektoré časti môjho tela hopsajú v inom rytme ako ten zvyšok) a pilates a spo. to je pre mňa otvorený boj s kilami.
Tak teraz ešte nájsť kurz "Balet pre srnky-dvojtonky", cvičky snáď mole ešte nezožrali a môže sa ísť. Keď nazbieram dosť sebavedomia, snáď aj na tylovú sukienku dôjde...