Prečo sa mi nepodarilo cez sviatky schudnúť ...

... alebo ďalší môj návod ako to nerobiť.

Zoberiem to pekne od začiatku.
Pred sviatkami robila moja kolegyňa domácu Marlenku a že sa jej teda vydarila. Ja osobne tento zákusok až tak nevyhľadávam, ale tá jej domáca bola fantastická. Sama si doma robila i medové pláty, z ktorých jej zostalo dosť odrezkov. Nevedela čo s nimi, tak ich zomlela pridala maslo, sušené mlieko a vyrobila domáce Rafaelo a la Marlenka. No a to mi chutilo ešte viac i tak som sa rozhodla, že mojich domácich okúzlim touto cukrovinkou na Vianoce.
Lenže ...
Skrátka to by som nebola ja, keby som si recept neprispôsobila, keby som nešpekulovala a keby som neimprovizovala. Kukla som do gúgla, že čo na také Rafaelo. Nič extra. Oblátky, sušené mlieko, mleté orechy, Hera, troška vody, kokos. Samozrejme, po vzore kolegyne som nahradila oblátky medovými plátmi, ale ... hneď prvá položka, že domáce medové pláty. No toť ma ruka bolí. Ja sa s tým tak budem paprať, keď hen v obchode plné regály medových plátov s rôznymi príchuťami. Bože, ja som taká kreatívna, tak si viem pomôcť, tak si uľahčiť robotu, no nemám chybu. Pláty kúpila, zomlela, pridala sušené mlieko, Heru (aj keď kolegyňa vravela, že maslo, ale recept nakazoval Heru), mleté oriešky a troška vody (presne podľa gúgla). Troška vody sa mi zdalo málo, bolo to také tuhé a ja - volajte ma, tá ktorá robí všetko od oka - skrátka ja som tam teda ešte pridala ďalšiu trošku vodu, však nech to nedrhne. Samozrejme, že už nemalo čo drhnúť, ono sa to, pre zmenu, nedalo spojiť. No tak davaj. Opäť od oka som pridala sušené mlieko, troška orieškov a ešte i troška kokosu. Bol by v tom ďas, aby som to nedala dokopy. Jasné, že dala. Guľky sa šúľali jedna radosť, síce boli furt také mäkké, ale čo tam potom. Šuchla som ich do chladničky a po pár hodinách tuhnutia pyšno predložila manželovi a dcére. "Mami, blé, to čo je?" zhnusene sa zatvárila dcéra a bežala môj zákusok vypľuť do koša.
MM nemal takú odvahu, len opatrne poznamenal, že je to zaujímavé a spýtal, prečo som nenapiekla také ako robím každý rok. Do toho sa ku nám nachomietol švagor a ten hrdinsky zjedol dve s tým, že vraj "nie je to zlé a a pozri, ešte si z toho môžeš vytvarovať aj kocku, aj trojuholník ..." No ten ma celkom dorazil. Keď odišiel, tak som im povykrikovala, že tým pádom som tento rok s pečením skončila a tie tri druhy im musia stačiť. Chvíľu pokorne čušali, potom sa však dcéra odvážila: "Mami, a ty si ich koľko zjedla?" Hups.
Tak som si teda dala. Moje nervy, to bolo sladké a mastné a vôbec to nemalo chuť ako Marlenka, ako medové pláty. Čo som to do pr... kúpila! Pohrabala som sa v koši, že čo tie pláty obsahujú, aké nechutnosti. Jáááj, pani šikovná hodila do košíka miesto medových, pláty na Dobošové rezy ešte aj s príchuťou lieskových orieškov, nuž a plus tie moje improvizácie - hnusný zákusok bol na svete.

No a prečo som teda nemala šancu nieže schudnúť, ale ja som pribrala? Nuž moja hrdosť mi nedovolila priznať porážku a tak som poctivo, každý deň od Štedrého dňa do Troch kráľov, konzumovala na raňajky päť kúskov domáceho Rafaela a la Dobošový rez k riadne tuhej káve. Uznajte, inak sa nedalo.

Tí moji si pochutnávali na vianočných cukrovinkách od mojej svokrušky a keď sa nedívali, tak som potajomky vyhrýzala i ja.

Tak toto je môj vianočný príbeh a tajomstvo mojej postavy.