Na záver

Nasledujúce dve príhody sa odohrali v čase, keď sme ešte mali garzónku. Micky sa rozhodol, že si presťahuje nejaké veci zo svojho pôvodného bytu. Kým on odišiel baliť, pripravovala som nám doma večeru. Vrátil sa o niekoľko hodín a zdal sa mi dosť rozrušený.
“Stalo sa niečo?“, spýtala som sa.
“Nie … vlastne áno“, nachvíľu sa odmlčal, „švagrinú sme museli odviezť do nemocnice.“
“Prečo, čo je s ňou?“
”Brat ju zbil….”
”Čo spravil???”
”Ja som bol na vine. Zabudol som si vziať kľúče a ona mi odmietla otvoriť dvere. Ževraj rodina je proti, aby som sa odsťahoval. Kým som sa s ňou dohadoval na chodbe, prišiel domov aj môj nevlastný brat. Veľmi ho rozčúlilo jej správaníe ku mne. Len čo odomkol dvere, začal ju tĺcť hlava, nehlava.”
”A to si ho nemohol nijako zastaviť?”
”Snažil som sa mu dohovoriť, aby prestal, ale nepočúval ma.”
”Aké dohovoriť? Ruky si mu mal pevne schmatnúť!”
”Katja, ja sa mu nesmiem miešať do jeho rodinných záležitostí.”
”A to sa môžeš nečinne prizerať, ako ju mláti?”
”Čo som mal robit? Zavrel sa s ňou do spálne!”
”Privolať políciu, keď už to inak nešlo!”
”Je to môj brat, nemôžem na neho zavolať policajtov…”
”Ale prosím ťa, keď bije bezbrannú ženu? A čo je teraz s ňou?”
”Nechali si ju v nemocnici. Nepočkal som na výsledky vyšetrení, musel som odviezť ich deti k našim rodičom. Dnes prespia u nich a zajtra sa uvidí. Tých drobcov je mi veľmi ľúto. Nemôžu za to, že sa ich rodičia stále hádajú. Najradšej by som ich vzal ku sebe!”
Jeho poslednú vetu som nemienila rozvíjať. Dúfala som, že to nemyslí úplne vážne …
Nasledujúci zážitok s jeho príbuzenstvom nenechal na seba dlho čakať. V tomto prípade však zatiahli do diania i moju au-pairsku rodinu. V sobotu šiel Pierre ako zvyčajne do roboty a doma sme zostali my dve s Laurou a deti.
Zrazu zazvonil telefón. Práve sme dojedali zvyšky obeda v kuchyni.
“Nechaj tak, idem ja”, povedala Laura.
Nevenovala som príliš pozornosť rozhovoru v predsieni, ale okamžite som spozornela pri pohľade na udivenú tvár mojej au-pair mamy.
”Deti, choďte si nachvíľu pozrieť rozprávku do spálne”, prekvapila ma jej nečakaná výzva.
Vety s podobným obsahom zaručovali rýchle a bezproblémové vyplnenie zadanej úlohy.
Akonáhle sme z izby začuli prvé tóny z obľúbenej rozprávky, otočila sa Laura ku mne.
”Katja, vôbec tomu nerozumiem, čo mal znamenať ten telefonát pred chvíľou…”
”Zatiaľ ani ja nie. Čo sa vlastne stalo?”

V nemecky hovoriacich krajinách sa v spojení s vysťahovalcami, pioniermi či novousadlíkmi hlavne v minulosti spájalo porekadlo : Prvému smrť, druhému biedu a tretiemu chlieb. Toto pravidlo v skratke zhŕňalo osudy prvých troch generácii a vzťahovalo sa na začiatku svojho vzniku predovšetkým na novousadlíkov v neobývaných, bažinatých oblastiach. Niekto, kto ako prvý obsadil neznáme a neúrodné územie, si väčšinou vyslúžil iba tú smrť. Druhá generácia sa pasovala s biedou a dariť sa začalo až tej tretej…
Ja som si pravdepodobne hneď na začiatku zmýlila trasy a prehrýzala sa netradične najprv chlebovou fázou. Porekadlo sa však oklamať nedá. Prvá a druhá etapa na mňa zatiaľ trpezlivo čakali skryté v úzadí… ale o tom až nabudúce!