porucha správania?

Asi pomôže len trpezlivosť,vysvetlovanie,rozhovory s triednou učitelkou.Môj syn ked chodil do prvej bol taký,že sme mali podozrenie na ADHD.Neskôr som ho dala na krúžok,ktorí vedú psychológovia.Upravuje sa to.Hoci sa občas stane,že sa v škole pobijú.Lenže on sa vždy len ocitne na tom nesprávnom mieste.
Odkial máš začať?Spolupracuj s učitelkou.Tak budete obidve dohovárať rovnako.Nám v tomto smere synova triedna hodne pomohla.

Mám 7 ročného syna...od pondelka sme školáci. - prečítaj si to po sebe ešte raz.Už len to je kus šťastia, ktorý isto pokladáš za samozrejmý.To všetko okolo sú malé veci ktoré vyriešiš skôr alebo neskôr, alebo sa vyriešia samé.V prvom rade - hlavu hore, usmej sa.
A skúsme riešiť.Učiteľka ti ešte nepovedala nič na jeho správanie.Prvákov cez prestávku nenechávajú samých, učiteľ je vždy prítomný, takže ďalej ako nejaké pošklbkanie s chalanmi to isto nezájde.To že chceš ísť za ňou sa spýtať ako sa má tvoje dietko v škole je super.Aj učiteľ ocení že sa o dietko zaujímaš.
Má len 7 rôčkov, ešte stále sa tvorí, vyvíja, poznáva, spoznáva, skúša...Ešte nevrav že je taký alebo taký.Prechádza len takým a takým obdobím a reaguje naň tak a tak.
Pokiaľ ti psychologička vtedy nenavrhla neurologické vyšetrenie, počkaj ešte.Oni totiž veľmi radi dávajú pre "rýchle" deti lieky na ukľudnenie a myslím že to nie je najlepšia cesta.
Zatiaľ môže pomôcť tvoj kľud.Usmiať sa na dieťa, objať ho, stisnúť...aby cítil lásku a vedel že si s ním aj keď niečo vyvedie.Ostaň kľudná aj keby barák zbúral, nekrič, nebi, nezastraš, hlavne nech nepočuje od teba - ty si zlý.

Maminky,konečne som sa sem dostala aby som Vám napísala ako bojujeme ďalej.Dnes sme mali rodičovské v škole.Pani učiteľka sa vyjadrila,že má v triede 4 lapajov,medzi nimi je aj môj syn.Keď sme chodili do škôlky tak sme boli aj u psychologičky ktorá nám naznačila že syn má nejake náznaky na hyperaktivitu,ale že poruchy správania sa nejdajú určiť len tak,že to treba sledovať....s tým sme odišli aj domov a do škôlky poslala správu ktorú sme z manželom nečítali.Dnes učiteľka v škole rozprávala o správani s tým,že jeden chlapček(myslela tým môjho syna)má právo byť taký a aj dôvod...dosť ma to zaskočilo,lebo tá správa od psych.išla zo škôlky do školy,to je v poriadku ale zrejme je v nej niečo napísane viac o čom nás informovala psychologička.Nemala by som ja prvá ako rodič vedieť čo je vlastne s mojím synom?Nerozumiem tomu prečo nám to psycholog.nepovedala.Mám právo si vyžiadať tú správu od pani učiteľky alebo rovno zájsť za psychologičkou?

Vďaka aramana za radu.Len nechápem prečo psycholog.mi to nepovedala rovno ale isla na to naokolo?Da sa hned pri prvom stretnutí určiť či má dieťa poruchu správania?Zda sa mi to divné,neviem.Prečo potom doma nám nerobí zle ani nás nebije ani nehryzie,proste nič.To že je živí sme si všimli ale napríklad nikdy sa mi ako bábätko ale aj teraz nehádzal na zem,nerobil zlosť deťom keď sme boli na piesku,prišiel do škôlky a naraz to tam začalo,že začal robiť zlosť.ale nech už bude ako bude spolu to zvládneme,budeme sa usilovať o čo najlepšie výsledky v škole.je to moje dieťatko a veľmi ho ľúúúúúbim,a už len to je zázrak že taký drobec vôbec prežil

To isté aj náš Kamilko.Doma anjelik a v škole sa prejavuje nadmernou hyperaktivitou.Teraz chodí do 4 triedy.Psychológovia v škole konštatovali,že sa už nejedná až tak o hyperaktivitu,on jednoducho musí byť videný.Tak vykrikuje,podskakuje a tak upútava na seba pozornosť.Doma je kludný,lebo sa nemusí presadzovať.Je videný.
Takže sa netráp dopredu.Ono sa časom príde na klb veci.Nič nie je také zlé,ako sa na začiatku javí.
Držím palce,nech sa vám darí.

ja som sa po vyšetrení zo psychologičkou stretla,tá mi povedala,že pošle papier učiteľkam do škôlky s tým,že tam im napíše ako a čo maju u neho sledovať,dokonca mi vravela,že keď chcela prísť sa pozrieť osobne do škôlky tak učiteľka ju odbila,že to nieje nutné,že oni nemaju čas na návštevy a tak.Potom sme sa dohodli,že necháme tomu voľný priebeh,mám sledovať syna,pýtať sa učiteliek čo a ako.pani učiteľky sa obrátili o 180st.zrazu moje dieťa nebolo až také zlé,boli aj iné živé deti v triede,čo do vtedy tvrdili ,že len môj syn je taký.TAk zrazu to všetko prestalo,aj keď som prišla po syna a pýtala sa aký bol tak že sa už polepšil,aj deti tvrdili,že už ich nebije.Zhodou okolnosti v tom čase prišiel do škôlky nový chlapček,ktory vraj prebral štafetu po mojom synovy.tvrdili to deti,že syn ich už nebije ale ten novy chlapček.4ítala som o tom biofeedbacku,musím si zistiť či niekde v okolí je také niečo,určite by som to chcela vyskúšať.

Tak 12.10 sme objednaní k psychologičke na vyšetrenie znova a požiadala som aj o biofeedback,uvidíme čo nám to všetko prinesie.

Milé maminky,konečne som sa sem dostala tak Vám píšem ako sme dopadli u pani psychologičky....po vyšetrení nás poslala na neurologiu aby sa na syna pozrela pani doktorka.Ta si ho pamätala kedže sme k nej chodili do 3 rokoch z toho dôvodu že bol u nej sledovaný ako predčasne narodené dieťa.Záver pani dr.bol taký že na ňom nevidí nič,pochválila ho ako krásne vyrástol keĎže sa narodil s ph 900g v 26 tt.Trocha mu dohovorila aby pocuval, akurat sa čudovala že este máme všetky mliečne zúbky okrem ľavej jednotky.Urobila mu aj EEg a záver bol ľahko nezrelý mozog.Takže sme ešte nie úplne dorástli do svojho veku i keď navonok na to vyzeráme.Pani psycholog.po telefonickom rozhovore s pani učiteľkou sa dohodla ako má postupovať pri synovi a že si zavoláme o dva týždne.Nakoniec nám povedala,že zo synovej triedy k nej budú chodiť ešte ďalšie 8 detí.Aspoň v tom niesme sami.

Ano,pani učiteľka je zlatá,vôbec nerobí žiadne rozdiely medzi synom a deťmi.A ocenila i to že sme išli za psychol.lebo vraj niektorý rodičia s tým maju problém....My sa za to nehambíme,nie je dôvod.Radšej pomôcť na začiatku ako potom keď už bude neskoro.....

Milé maminky,po dlhšej dobe som tu opäť,v škole sa to nejako ukludnilo,pani učiteľka si vraj už zvykla na to že má pol triedy živích detí.Syn v škole prospieva veľmi dobre,v učení vraj nevidí p.učiteľka žiadne problémy,len občas sa syn zatne a nechce čítať.a doma nam nastl taký problém,že s tým čítaním fakt bojujeme,už nevládzem písmenka prečíta,všetky ktoré sa učili vie ale slova si vymýšľa,nesústredí sa.neviem ako postupovať ďalej,poraďte prosím,už som na dne.

Už vám ide to čítanie? nám pomohlo okienkové čitanie. proste dieťa nevie písmená skladať do slabík a preto to slovo nevie prečítať. Takže slovo číta po slabikách, tak že mu odkryješ iba prvu slabiku slova,) zvyšok je zakryté uzkym bielym papierikom) potom druhu... rozkuskuješ mu slovo na slabiky, ked ho takto prečíta potom nech ho vysloví naraz, tak nemá šancu si domyslieť , pretože jemu je obtiažne si to slovo rozdeliť na slabiky.. tak preto vymýšla