Čoho najviac ľutujeme pred smrťou?

Ľutovala by som že trávim málo času s ľuďmi, ktorých najviac milujem. To určite.Ale našla som sa vo všetkých bodoch, človek si stále myslí že má čas a potom čas prejde a............Ľutuje.Zaujímavý blok, Vera.

Jednoznačne dvojka (veľa práce) a trojka (úprimnosť) a tiež aj štvorka (priatelia), ale to zase súvisí s dvojkou. A trojkou si nie som úplne istá, lebo tú by mi vedel potvrdiť až čas. Možno by som potom tú úprimnosť vo vzťahoch a s tým súvisiace prípadné prethnutie väzieb, vymenila neskôr radšej za mávnutie rukou a mlčanie.

Na moje pravdičky nazerám skoro každý deň,skvelá stránka.

http://www.nanicmama.sk/dennik-nanicmamy/co-je-naozaj-dolezite

vytratila sa dôvera
máme málo času jeden pre druhého
a takisto vzájomná úcta
To je to, čo mi veru nie je jedno a čím sa často stretávam

Vera, vieš, že som sa včera nad tým zamyslela. Ja mám najväčšie výčitky, že som nevenovala dostatok času mojim deťom, myslím takej ozajstnej prítomnosti s nimi, nie len vedľa nich.
Niekedy si spomeniem na film Krotitelia duchov. Asi by som brala, keby mal človek možnosť urobiť reparát z vlastného života. Neviem...

Ako píšem...neviem. Určite by to nebolo také jednoduché, ako sa mi to zdá. Narobila by som zase iných chýb...ale mnohých by som sa vyvarovala. A či existuje človek bez výčitiek? Asi nie. Len je zrejme s tým svojim životom vnútorne vysporiadaný?
Ťažká téma takto na písmenká...
Späť k téme.

, ale dobre sa to číta

Ja neviem. Niekedy ma to napadne...teraz nie . Polepším sa

joj, zase

ja som dostala kopanec od zivota prvy ked zomrel moj brat, necakane a tragicky. Prehodnotila som svoj postoj k nepodstatnym veciam, ale opat som sa v zivote zamotala a dalsia rana bola v podobe mojej choroby a precitala som. Skutocne je najdolezitejsia rodina, blizky ludia a cas s nimi stravany.
Dostala som dalsiu sancu od zivota a po transplantacii asi uz uvazujem inak a tomu som podriadila i novy profesny zivot.
Nechcem uz travit viac ako 8 hodin v praci, byt stale na telefone a prdelkovat niekomu kto ani nema paru o zivote obycajnych ludi. Zalozila som si pracu na mojom hobby a tym je pletenie kosikov. Bavi ma to a mam cas na deti.

V poslednom čase sa tiež zamýšľam nad svojim životom , prácou. Čo je v živote dôležité a čo menej podstatné. Rokmi sa môj rebríček hodnôt veľmi mení. Na prvé miesto sa dostali vzťahy v rodine, s manželom ,mojimi deťmi a rodičmi. Aj keď to občas niekde zaškrípe , snažím sa povzniesť nad to. Rodina je u mňa základ. Veď na koho sa človek môže obrátiť keď si sám nevie rady.Len na rodinu.Aspoň u nás to tak funguje.

jednoznačne jednotka a trojka, ja som od nového roka prehodnotila svoj život a začala som žiť podľa seba, vyjadrím svoj názor aj ked viem, že budú ludia na mňa pozerať čudne, robím veci ktoré som sa pred tým neodvážila, buď ma vtom niekto odhováral alebo ,,som v tom nebola dobrá,, - podľa istých ľudí, tak teraz si žijem po svojom, samozrejme, nikomu tým neubližujem, týka sa to poväčšine mňa a čuduj sa svete, na toľko odporu som narazila, hlavne doma v rodine(kvôli tomu že už nie je full servis, pretože som si odskočila cvičiť, pretože som narazila na dobrú knihu, ktorú treba dočítať, pretože som dostala chuť vybehnúť ku kámoške na kávu, pretože sa chcem zahrať s deťmi, , atď, ale veď oni si zvyknú

Vera, fakt nič v zlom - sú veci, o ktorých sa dá písať stále znova a znova a vždy to má podľa mňa zmysel
Ja len, že už sme sa tu o tomto článku raz bavili a tiež tam bola zaujímavá debata, tak ak má niekto chuť, je to tu: http://www.nanicmama.sk/dennik-nanicmamy/co-je-naozaj-dolezite

Sorry Geo a dievčatá, vôbec som netušila, že to tu už bolo, musela som to prehliadnuť