List Ježiškovi

Chcem Vám priblížiť sled udalostí, ktoré sa mi diali v poslednom období, prepáčte, že list Ježiškovi bude trochu ďalej, ale on spustil tú celú mašinériu.
V jednom období mi odišiel PC a hneď aj telefón, ostala som bez všetkého. Telefón som nahradila, takým mizerným s tým, že som išla nabíjačku reklamovať, na počudovanie zamestnanca v obchode. PC som musela dať opraviť, nakoľko aj tých pár objednávok je pre mňa ťažko oželieť. Pripomenulo mi to, keď mi raz v sne niekto hovoril, zálohuj si všetko čo chceš, aby ti ostalo, prvá bude padať technika. Nuž čo, nemám tam nič také a tak ma to netrápilo.
Pred pár dňami som náhodou na chodbe v kúte našla vianočný darčekový papier a uvedomila si, že som ho kúpila po Vianociach, len či vôbec bude čo baliť do tých anjelikov.
V piatok som sa rozhodla, že za posledné stravné lístky idem do mäsiarne a urobím nákup, aby sme mali niečo možno aj na Vianoce. Nakúpila som a vliekla nákup domov, nakoľko mám aj malé šteniatka a dvoch psov, kúpila som aj pre ne niečo, lebo im jedlo varím. No a prišla som domov, narobila balíčky do mrazničky a odrazu mraznička spustená a ešte aj tie korbáče a zelenina boli rozmrazené. Spomenula som si, že to urobila aj na konci zimy a potom po mesiaci sme ju skúsili zapnuť a išla v pohode a ja som na to zabudla a tak som celú nedeľu zavárala mäso, urobila si z rebier kapustnicu, ktorú som tiež zavarila, hrášok aj fazuľku, z pečienky som urobila nátierku, z ríbezlí som si urobila sirup a syry som naložila do pohárov so zeleninou a korením, aj ked toto ja nemusím, ale nejako som to spracovať musela. Bola som nešťastná, lebo šteniatka boli ubytované v kuchyni a to si neviete predstaviť, čo to obnáša, už sa mi nechcelo pratať tie hovienka a stále dookola umývať a tak celá zrobená som išla, že idem zavolať mame, a v tom som zistila, že telefón nie je nabitý, a tak som prišla na to, že niektoré šteniatko sa predsa dostalo z kuchyne do obývačky a odhryzlo koniec nabíjačky, s plačom sa mi podarilo zachytiť ten malinký drôtik a hurá telefón za mojej pomoci /držania v ruke/ sa nabil. Hovorí sa, že na posratého aj hajzel spadne, nuž bolo to tak a mňa prešla chuť čokoľvek aj robiť a tak som si zapla ohrievaciu deku v posteli a išla si ľahnuť.
No lenže bola polnoc a nič, spánok nie a nie prísť. No a tak som v noci z nedele na pondelok sa rozhodla písať list Ježiškovi a tu je to, čo sa dialo potom.
Milý Ježiško, nikdy som ti nepísala, ale teraz píšem, prosím ťa iba o jedno, aby som žila s dôstojnosťou človeka, no vzápäti som bola mimo reality a odrazu sa ma pýta: A čo ešte chceš? - nič Pane, chcem len svoju dôstojnosť, nikdy som nikomu nechcela ublížiť, snažím sa robiť, nepijem, nefajčím a pritom žijem ako posledná z posledných.
Posledná z posledných? opýta sa Pán, ale vieš že to môže byť aj inak. Nie neviem Pane, no som ubitá životom a neviem, či chcem ešte v tejto mizérii byť.
Pod so mnou a odrazu som videla ako som tam dolu a nado mnou vysvietený maják, pozri sa na to svetlo, čo ťa sprevádza, pozri koľko za týmto svetlom ide, videla som množstvo bytosti, nie neboli to bezdomovci, ale cítila som ich bolesť a strach, čo príde v dalšom dni, čo urobia.
Vieš Pane, ale ja žijem tam dole a tam to svetlo nevidím.

Si tu aby si pochopila, posledná z posledných, kruh sa uzaviera a ty dopíš svoj list Ježiškovi.
Kym som sa spamätala, počula som iba posledná z posledných je aj prvá z prvých.
Nechápala som, čo mi tým chcel povedať, necítila som sa ako prvá z prvých.
Bola som veľmi smädná a bola mi veľmi zima, išla som sa napiť a znovu sa zababušila do postele, na nohy som si natiahla hrubanské nadkolienky, nevadí že sú pánske.
Ráno som sa obliekla a chcela ísť do mesta a tak keď som vyšla z brány, tak som hned sedela pred ňou. Cesta bola ako sklo a ja som pochopila, že ani len to koleno do tej pece nemôžem ísť kúpiť a vrátila som sa domov.
Urobila som si horúci čaj a zapla počítač a tam čítam od mamamaty o liste Ježiškovi a tak som len pripísala a potom mi napísala dulka a ja som sa jej snažila pár vetami zhodnotiť moju situáciu a prečo som skeptická.
Urobila ako urobila a ja aj plná obáv aj o tú trošku svojej dôstojnosti som tŕpla, čo sa udeje. No odrazu som mala v maili objednávku na koberec, nie ešte to nebola objednávka z Naničmamy. Zdalo sa mi to ako dobre znamenie.
Potom som po obede išla na poštu, už trošku nasnežilo a nekĺzalo sa tak, ale stretla som poštárku a tá mi hovorí, že až zajtra pôjde už pošta a doniesla mi balíček, bola tam krásna taštiška zo swapu tašiek. Medzitým som dostala veľmi pekné maily a ja som začala veriť, že sa niečo udeje, ale netušila som čo.
O siedmej hod. večer som už nevládala udržať oči, uvedomila som si, že za posledný týždeň som spala veľmi málo a tak som sa umyla a išla si ľahnúť, lenže spánok v tom momente prestal.
Dve hodiny som sa trápila medzi spankom a stále sa mi odvíjal film, pokazený pc, list Ježiškovi, vieš čo vieš a to isté dookola, bolesť hlavy bola taká neznesiteľná, že som myslela, že mi exploduje, bola som veľmi smädna, ale nebolo úniku, až odrazu som skričala, ja neviem, čo vieš a čo mám vlastne vedieť.
A odrazu som vedela, ja som prvá z prvých, bolesť v tu sekundu prestala, to čo sa dialo sa nedá opísať - bola to metamorfóza duše či celej mňa. To teplo, ktoré zalialo všetky moje kĺby, všetky časti môjho tela, uvedomila som si, že mi niečo veľmi uvoľnilo v chrbtici /ja som mala precviknutý nerv a som po dvoch operáciach/
Odrazu mi bolo po dlhom čase teplo.
No bola som neskutočne smädná a tak som vstala a prišla a zažala svetlo a to som nemala robiť, bolesť očí bola taká silná, že mi skoro pohár z ruky vypadol, rýchlo som sa napila a išla do postele. Neviem to vysvetliť, no vedela som, že sa teším na nový deň, že som už iná, necítila som sa posledná z posledných.
Chcela som ísť do mesta dnes a nemohla som kvôli svetloplachosti, bolesť je okamžitá a nekutočne veľká, ak zatvorím oči, bolesť ustúpi, no po pár sekundach už bolí hlava a tak som si spomenula, čo som v noci vedela, že to bude trvať iba tri dni a bolesť v očiach prestane. Dnes je nový deň, ja mám objednávky, chystám čo sa dá, ale pravda je taká, že viac musím oddychovať.
Neviem čo sa udialo, ale niečo sa udialo. Ja som dnes bez liekov od bolesti a okrem bolesti v kolene, aj to miernej a okrem unavených očí ma nebolí nič. Dokonca sa mi veľmi zlepšila pohyblivosť. Nie, nie je to tak, že som zázračne vyliečená, ale pre mňa je to po toľkých bolestiach veľká úľava.
Viem, že je toho veľa napísaného, ale tak som to cítila, a preto sa na mňa nehnevajte.
Nedokážem to po sebe opraviť, lebo pozeranie na monitor ma bolí, takže aj za to sa ospravedlňujem.
Môj list Ježiškovi:
Ježiško, prosím, daj ľuďom dôstojnosť, ktorá prislúcha človeku, potom budú mať všetko.