Milý Bože,

Hanka dnes povedala, že keď sa deje niečo, čo nechápe, tak si to s Tebou proste vyrozpráva. Pýtala som si návod a ona povedala: Normálne- keď ťa dačo zastaví až sa čuduješ, tak ostaneš stáť. Nie naozaj, ale v hlave. Potom skočíš rovnými nohami do srdca a spustíš: Milý Bože! Stalo sa mi dnes...alebo stretlo ma dnes... a vyrozprávaš si to s ním.Pritom normálne robíš všetko, čo treba- nikto nevie, že stojíš rovnými nohami v srdci a rozprávaš sa s Bohom. Iba Ty. No a potom je hotovo."
" A ?"
"Aké a? A keď si to vyrozprávaš,ideš ďalej! "
"Ako ideš ďalej? vysvetlí sa Ti niečo, čo sa stalo? Rozumieš, vysvetlí sa niečo?"
" Nad tým som nikdy nerozmýšľala.Ja iba viem, že keď sa nezastavím na zastávke, ktorú mi nebo prihrá do cesty, tak som ako rozbehnutý vlak. Preletené zastávky mi uniknú, hromadia sa a ja som zrazu odtrhnutý vagón, ktorý možno trafí cieľovú stanicu rýchlosťou blesku ale je to na figu, lebo som nestihla spoznať cestu a tak netuším,kam som dorazila- alebo to prešvihnem."
"Ale keď netušíš o čom sú zastávky?"
"Ve´d ti vravím, stačí to povedať. Takto: Milý Bože. Dnes ma stretlo.... Zastavujem sa s tým u teba, lebo tomu nerozumiem. Iba ti chcem povedať, že som si to všimla a ďakujem za to.Pošli mi, prosím, keď budeš mať čas, aj pochpenie, čo s tým. Ak nie, ďakujem za zastávku, lebo ma teší, že si môžme na nej spolu porozprávať. "

Moja drahá dcéra! Ja som ten blázon, čo chce vždy všetko chápať, čo je naučený rozprávať sa za účelom objasnenia, postoj- ďakujem Ti, bože, že som mnou zdieľaš toto, čo sa mi deje...je pre mňa...obdivuhodný.
Dnes ho skúsim.

Milý Bože!
Stojí vo mne množstvo zastávok.
Presťahovala som sa.Myslela som, že tu, v Ba nebude toľko takých ťažkých osudov, ako na vidieku.
Ako prvé ma stretlo dievčatko. Prváčka- už druhý raz. Zapísaná do triedy, ktorú vzhľadom na diagnózu nikdy nenavštívi. My máme zákonnú povinnosť vzdelávať ju- naučiť čítať a písať! Dieťa, ktorého stav má iba jenu prognózu- ...nedokážem ju ani pomenovať. Prečo ju máme trápiť písmenami, keď má len chvíľu času na život so svojimi blízkymi?!
Pred časom deti z mojej triedy zistili, že tiež nalepije zvieratkové nálepky do istej reklamnej knihy so zvieratkami- a začali jej ich zbierať. Poslali jej ich takmer tristo/ moje triednee lásky/ , tešila som sa ako malá, že ju potešia. Potešili. O týždeňsom sa dozvedela, že sa jej zrak zhoršil natoľko, že... je možné, že to bolo posledné, čo ešte vcelku videla.

Dva týždne pred vanocami jednemu nášmu žiačikovi zomrela mama.Bože, ostal sám s ockom, bez podpory kohokoľvek iného...

Ďaľšie dieťa zachytila naša milá ...nechcem menovať- ale naozaj obdivuhodná žena- zohrievať sa jazdením neskoro večer autobusmi MHD. Mama narkomanka, dieťa v "starostlivosti" dedka. Vstup s políciou do jeho bývania / deduško netušil, že muá dieťa chýba/ by nezvládli ani silnejšie žalúdky.

V tom istom týždni sa pokúsili pomôcť ešte ďaľšiemu z našich detí- no deratizér sa vyjadril, že by sme museli vybielť celý ten byt, spáliť všetko, čo tam je a deratizovať až potom.Potom dať nové veci...

Milý Bože- ty poznáš všetky tie deti. A vieš, že ich je ešte viac- stretávam ich denne a denne vidím, ako žijú v niečom, čo by som ja neuniesla ani deň. Denne im pomáhame, denne o´bdivujem jedného nášho učiteľa, ktorý má svätú trpezlivosť a atakuje úrady a postupuje vpred tam, kde by sa už iní vzdali...

Bol si s nami aj v domove dôchodcov, videl si to, čo my.... Deti dokázali ísť k ležiacim pacientom- dôchodci plakali od vďačnosti za obyčajných papierových anjelov, ktorých im deti dali spolu so svojou spoločnosťou...

A potom som zažila opačnú stranu tejto životnej hojdačky- dievčatá, ktoré darovali vianočné koláčiky- neostali len pri nich. Dokázali vstúpiť ku týmto deťom- aj dôchodcom a spravili im Vianoce.

Nedokážem to, čo moja dcéra- stáť rovnými nohami v srdci- zabili by ma všetky tie výkyvy, plakala by som celé dni- od smútku aj dojatia, rozhorčenia aj vďačnosti, bezmocnosti aj pokory...

To je všetko, milý bože.
Ďakujem Ti takto za všetky tieto mamy, ktoré vedia skočiť rovnými nohami od srdca a robiť všetko to, čo robia- Vianoce na každý deň. pre každého.

A ešte- to čo každý deň- ďakujem za moju skvelú rodinu. A že hoci sa ma životy iných naozaj dotýkajú denne, naozaj do hĺbky žijeme spolu s manželom ten náš- požehnaný dvomi deťmi, ktoré majú plnú náruč odpovedí.