potichu

drahe nanicmamy

volam sa Andrea a som zavisla na 'snahe dostat co najviac veci zadarmo, pripadne skoro zadarmo'.mnohe isto viete, o com pisem. nie, nesla som k lekarovi, ale mam svoju milovanu liecitelku, ktora mi uz pomohla dostat sa z horsich veci a viem, ze sa dostanem aj z toho.a tak pisem tento list Bohu.

drahy Boze

stale v sebe nosim ten strasny strach, ze nebude dost. viem dala mi ho moja mama a moja baba, ktore sa desili toho, ze nebudeme mat dost. prosim, odpust im, viem, ze same boli velmi vystrasene a to ich nutilo brat stale viac a viac, priam hrabat. viem, ze robili ako najlepsie mohli. posunuli mi aj ten velky strach. sluzil mi par rokov, pomohol nam dostat sa do anglicka, aj postavit chatu, aj dostat pekny velky byt, aj zabezpecil nam slusnu stravu a oblecenie. ten strach mi uz viacej nesluzi. zaciname mat preplneny byt vecami, ktore ani nepotrebujeme. Boze odovzdavam ti ten strach, uz ho viacej nechcem, uz mi viacej nesluzi, zober si ho. do batoha ukladam casy, kedy nas nutili jest pokazene jedlo, aby sme usetrili a kedy som nosila potrhane ponozky a gate, lebo to nevidno a kedy sme kupili ovocie raz za rok, na vianoce a chodila som ho vonat a vedela som, ze si nemozem zobrat, a mojej baby prikazania - nedel sa s nikym, lebo nebudes mat, a pocit zufalstva, ze 4 roky som mala jedny rifle, a vecne poznamky - druhe deti si mozu kupit vsetko, lebo maju otca, ty nemozes, lebo ho nemas, a casy, kedy sme stale jedli zemiaky, lebo boli zadarmo, a prikazania - vyber stale najmensie zemiaciky, aby lepsie boli na potom. tu mas Boze, odovzdavam ti tento batoh, uz ho viacej nechcem nosit, privelmi ma taha k zemi. love u mum, love u grandma, i know u did the best u could.

amen xxx