Román na leto

„Riči, Riči“ – zámerne ho oslovil tak, ako ho volali kamaráti v parte – „zabudol si, že „môj boss“ vie všetko?“
Usmial sa popod rašiace fúzy.
„ Noo, možno všetko vie, ale dôležité je, ako často mávate pracovné mítingy a ako informuje vykonávateľov svojej moci.“
Farárovi povyletelo obočie.

Sedel na planej jabloni za dedinou a nudil sa. Ryšavá štica, ktorá ešte čakala až sa stane anglickým trávničkom mu padala do čela. Ani sa neunúval vytiahnuť steblo trávy čo držal v ústach a medzierkou medzi zubami ju odfúkol. Kde sú všetci, mali sa tu stretnúť už pred pol hodinou. Čo môže byť dôležitejšie ako plány na prázdniny?

Prv ako nasadla do auta a naštartovala, zaťukala jej tetka Agnesa s paličkou na okno.
" Maruška zoberieš ma so sebou?" strčila hlavu do pootvoreného okienka.
" Ale teta, ja nejdem vaším smerom, ja idem ..."
" Ja viem, ja viem," babka už aj sedela vedľa nej a baštrgovala francúzskou palicou, aby ju pohodlne uložila vedľa seba.
" Môžeme," zabuchla dvere.

„Čo nové?“ pred nosom jej pristál tanier s bravčovým perkeltom a maslovými haluškami. Ozaj, mala by sa mamy opýtať, či sú maslové preto, lebo sa pomaslujú nakoniec, alebo ide maslo do cesta. Nikdy nebola dobrá kuchárka a asi aj preto sa jej chlapi poriadne nedržia. Alebo ona sa nedrží chlapov? Kto vie...
Ale to je teraz jedno.
Zaborila do nich vidličku.

Peter sa usmeje na Emu a vraví:"To je pre Teba."
Ema mu úsmev opätuje, a len krúti hlavou."Ešte mi nikto nepripravil takéto prekvapenie. Naozaj je to milé. Ďakujem."
Karolínka sa pozrie na tatina a pýta sa ho:"Aj mne hrajú?"
Peter sa na ňu pozrie:"Samozrejme, je to je venované aj Tebe."

Ema s Petrom a Karolínkou našli nádhernú malú reštauráciu. Sadli si na terasu a ako si prezerali jedálny lístok Emu napadlo,že už dávno sa tak dobre necítila. Úplne zabudla čo sľúbila Tomášovej mame.

Telefón opäť zazvonil:
- Áno?
- Ahoj Ema, to som ja, Peter. Neruším ťa?
- Nieee,jasné že nie.
- Chcel som vedieť, či stráviš dnes s nami večer. Boli by sme veľmi radi.
- Noooooooo aj ja by som bola veľmi rada. Vezmeš aj Karoliínku
- No, áno, musím. Teta by sa síce o ňu veľmi rada postarala, ale Karolínka nehovorí o ničom inom ako o tebe.

Tak toto jej ešte chýbalo... Nastalo chvíľkové ticho. Eme prebehlo hlavou naraz kopec možností, ako by mala zareagovať. Čo urobiť? Položiť? Robiť sa, že dobre nepočuje? Alebo pokračovať v začatom hovore? Keby len tušila, že je to ona, tak by isto nezdvihla.

Peter sa zrazu odtiahol. Usmial sa na Emu a vraví:"Prepáč, ale nemôžme v tom pokračovať." Ema len nechápavo hľadí, ešte sa nestihla spamätať z bozku.
"Čo, prečo?" pýta sa.
"Nechcem ti ublížiť."
"Hmm, nerozumiem."
"Tvoja spálená pokožka" vraví Peter s veľkým úsmevom.

V noci sa budila každú chvíľu, pálilo ju celé telo, nemohla to vydržať. Cítila, ako celá horí, Podprsenka aj nohavičky sa jej pekelne zarezávali do kože, deka štípala ako oheň. Vzdala to. V polospánku sa celá povyzliekala a ľahla si odkrytá. KOnečne tvrdo zaspala. Zobudila sa na to, ako sa ju njiekto snaží prikryť dekou, na ktorej leží.