autistické dieta

Nuž.... moja malá ma 5 rokov....a s autizmom stále polemizujeme....má autistické črty, ktoré sa stále menia a vyvýjajú tak neviem ....ako to bude ďalej....ale kludne napíš....aspoň sa môžem na vela vecí popýtať - ak si pospomýnaš

pracujem s autistami....trnava je kvalitné pracovisko, tam zvykneme posielať deti, ktoré diagnostikujeme na overenie diagnózy...

ahoj, som zozvolena a pracujem v DSS pre postihnuté deti, mládež a dospelých...pracujem v triede autistov ako vychovávateľka, a momentálne do tretieho ročníka VŠ s odborom špeciálna pedagogika...v autistickej triede mám na starosti 2 autistov, jedného už "vychovaného"...čo znamená, že je tam už roky a práve sa nachádza na vrchole svojich možností....má 20rokov, je jedným z najťažších, časté záchvaty sebaubližovania....a druhého autistu mám od septembra po 6 mesiacoch diagnostického pobytu, má 5 rokov a toho idem práva naučiť niečomu do žiovta...robím výchovnú a vzdelávaciu činnosť, diagnostikujem, rediaf´gnostikujem, mobilné poradenstvá da zariadení, kde sú integrovaný autisti, pestúnku, kde je dieťa v zariadení a nevedia si sním poradiť...chodím na prednášky k Šedibovej, skvelej odborníčke na autizmus, na prednášky do Prahy, k doktorke Thorovej, autorke niekoľkých skvelých kníh k zvládaniu autizmu...a priznám sa, že autizmus, ako jedno z najťažších mentálnych postihnutí mi už len za tri roky spôsobil v práci syndróm vyhorenia...takže klobúk dolu pred tými, ktorí s nimi žijú....

mám tam strášne veľa chýb, tak ak by ti ušiel zmysel, napíš, prepáč, veľmi veľmi som sa ponáhľala...

ahojte .yaya a pracujes aj s detmi ktore maju aspergerov syndrom?Dik.

ahoj, diagnostikovala som takého, ale v mojej triede taký nie je...a momentálne čítam knihu od
WENDY LAWSON- Život za sklom- osobná výpoveď ženy s Aspergerovým syndrómom...veľmi zaujímavé čítanie....prečo, potrebuješ niečo?

správne si to napísala, poruchy správania a hyperaktivita...toť skratka...ale v 14tich?...doteraz si nemala problémy???....

mala (uz som s nervami uplne....)ale takto ho tu diagnostikovali az tento rok sa to nejako vyhrotilo nepracoval na hodinach,nehlasil sa v pohode vydrzal prve dve hodiny a potom to uz islo dole vodou,ja som s nim pobehala kadejake vysetrenia od prvej triedy co mi kazali v skole ale oni nerobili nic len ma vyvolavali do skoly co zase vyviedol(to hlavne tento rok)a ze si snim nevedia dat rady.Vyhrazali sa mi kuratorom a ze mam ho dat do diagnostaku alebo mam mu davat tie lieky(to nevadilo ze im tam spal hlavne ze bol ticho a nevyrusoval).Tento rok sa tu blizko otvorilo 8 rocne gymnazium pre taketo deti.Ma sa tam lepsie a vlastne oni mi poradili jednu psychologicku ktora sa zaobera tymto syndromom.Som zvedava ci to pojde k epsiemu ,ja len dufam. Tiez si potrebujem kupit nejake knihy aby som vedela ako sa k nemu spravat.

...prepáč, ale ja NEPOCHOPÍM!!! aké pedagogičky to máme v školách...panebože!!!...tak to by bolo na úvod, musela som sa nejak vyzúriť...lebo, ak dieťa nespolupracuje na hodine a na ďalších a ďalších a jeho správanie sa vymyká správaniu rovesníkov, tak nejak automaticky má osloviť učiteľ pedagogicko- psychologickú poradňu, alebo pošle rodiča, na základe žiadosti pedagóga....ďalej, škola by "mala" mať, každá škola by mala mať špeciálneho pedagóga, ktorý vie presne postup, ako sa v prípade porušovania školských noriem žiakom má postupovať...pedagóg, vyštudovaný pedagóg sa okrem toho ako učiť, učí na výške, aj o rôznych postihnutiach, aby mohol čím skôr v spolupráci s rodičom identifikovať odchýlku dieťaťa, čím sa pomôže nielen dieťaťu, aby sa netrápil školskými osnovami, ktoré pre neho jednoducho nie sú, aby sa netrápil rodič a vedel s ním komunikovať, aby mu nechtiac neubližoval a hlavne aby v škole pre zdravé deti a rovnakými nárokmi na nich učiteľ u neho nevyvolal presne opačnú reakciu, teda miesto pomoci ho frustruje ešte viac, čím mu ubližuje a keďže našou snahou je skvalitniť život nielen postihnutého dieťaťa, ale aj okolia, aby mu čo najviac porozumeli je dôležité postihnutie čím skôr rozoznať...ak môžem v niečom pomôcť ja, tak rozhodne by si mala navštíviť pedag.-psychologickú poradňu (čo sa asi už stalo), kde by ťa mali navigovať, za akým odborníkom ísť (podľa mojej praxe, je to psychológ, ktorý písomne potvrdí, alebo vyvráti postihnutie,na základe ktorého určí ďalší postup a zariadenie, kde bude prebiehať edukačný proces, ďalej, určí spôsob a čas sledovania dieťaťa, poradí, akým spôsobom s ním komunikovať, pretože aj u postihnutých platí, že napriek jednej diagnóze je priebeh a dosah postihnutia individuálny, čo znamená, že na základe vyšetrenia konkrétne tvojho dieťaťa určí a poradí ďalší postup a spôsob čo najhlbšej eliminácie postihnutia...ďalej si zisti, literatúru, odborné brožúry...aspergerov syndróm sa prejavuje absenciou a narušením sociálneho kontaktu, neschopnosti, alebo obmedzenej schopnosti vytvárať zdravé vzťahy, vytvárať socálne kontakty a u väčšiny postihnutie sprevádza agresívne správanie voči okoliu...neviem, ako je to u vás...

Dakujem,presne si to vystihla ano nema skoro ziadnych kamaratov a agresivny teda je.Napr.je kludny a za chvilku ani neviem preco zacne kricat a hlavne nadavat.A v psycholo.poradni sme boli moc krat a posledne razy uz ani s nou nespolupracoval a v skole mali instrukcie ako zachovat v danej situacii ale myslis ze to aj dodrziavali vobec vyhovorili sa ze im to narusuje vyucovanie ze oni tam maju ziakov.A este ked som úpovedala ved maju vystudovanu pedagogiku tak povedali ze nie specialnu ani nie psychologiu.A specialneho pedag.tam mali ale ten nemal takuto specializaciu ale len pre deti s disgrafiou a este ine dis.Takze tak poviem ti ze som si toho teda "uzila"v tej nasej skole a bojim sa este toho ze mladsi chodi uz tiez do skoly ide do druhej je dost sikovny povedala ucitelka ale este dodala len preco je taky zivy.Nevedela som co jej mam na to povedat.Som zvedava ako to bude teraz v druhom rocniku.

...čo sa týka druhého dieťaťa...tam je to jednak tým, že prvý ročník, pokiaľ je nielen študovaná, ale aj empatická a normálna učiteľka, tak tam v prvom ročníku býva dieťa živé zo škôlky, takže dobrá! pani učiteľka prispôsobuje tomu aj vyučovanie...preto je ťažké povedať o dieťati, že je na školu moc živé...a jednak môže ísť iba o napodobňovanie brata...pokiaľ staršiemu venuješ viac pozornosti, práve kvôli vyzývavému správaniu, ten mladší sa tým istým spôsobom dožaduje pozornosti tiež...možno potrebuje upútať teba, učiteľku, alebo nejakého vodcu v triede...napriek tomu, že je to bežné často až na druhom stupni, už sa s týmto správaním dá stretnúť aj u prvákov...ale teraz k tvojmu staršiemu, je smutné, ak som správne pochopila, že až na tvoje naliehanie bol preložený podľa druhu postihnutia???...bude to ešte chvíľu ťažké obdobie, pretože ak bojoval v pre neho v nevhodnom prostredí celé roky, aj táto zmena, aj ked pre neho zatiaľ najlepšia je zmena...tieto deti to ťažko znášajú, ale dajme tomu, že si už konečne našla odborníkov (nie špeciálne pedagogičky len na poruchy písania a čítania...), ktorí ti pomôžu....neviem, akou formou navštevuje tvoj syn toto zariadenie, či dennou, týždennou, ale asi dennou, čo znamená, že si denne v kontakte s odborníkom na toto postihnutie, a predpokladám, že si už mala nejaké individuálne rodičovské, kde si bola poučená zatiaľ aspon v hrubom, akým spôsobom sa bude realizovať edukácia a akým spôsobom oni budú zvládať jeho vyzývavé správanie, aby si doma na tento spôsob nabehla aj ty...jedine v tom to má celé zmysel....veľa rodičov u nás to totižto vôbec nechápe....my v robote hľadáme čo najvhodneší spôsob, aby sa dieťa naučilo komunikovať, aby sme predišli vyzývavému správaniu, teda aby sme ho nerozrušili, ale ak k nemu dôjde, tak hľadáme spôsob, ako ho zvládnuť, aby nebol nebezpečný ani pre neho, ani pre okolie...ale všetko toto musí prebiehať tak, aby dieťa malo určené hranice, napriek tomu, že to znie zvláštne, výchova týchto detí sa u nás čo najviac má a podobá výchove mentálne zdravého dieťaťa...pretože najmä autistické postihnutie so všetkými jeho druhmi a príbuznými syndrómamai potrebuje presné hranice, mantinely, ktoré musíš dať aj zdravému dieťaťu, inak by ti skákalo po hlave...a ke´d to isté požadujeme od rodičov, aby to, čo robíme my, to isté a tie isté pravidlá v rámci svojich možností v domácnosti dodržiavali tiež, tak narážame na obrovský problém, pretože sa veľa rodičov k tomu postaví tak, ale veď on je také chúďatko postihnuté, my mu nechceme nič zakazovať...tým NECHCEM SÚDIŤ ŽIADNEHO RODIČA!...pretože to vôbec nie je ľahké, pretože ja sama neviem, ako by som sa zachovala, keby som bola mamou takéhoto dieťaťa...ale teraz viem, že vzájomná spolupráca nesmierne pomáha...len treba a tebe to naozaj želám neskutočne veľa trpezlivosti, síl a odriekania...písala si, že zmenil školu a má sa tam lepšie...je to v podstate logické, tam kde je teraz rozumejú jeho správaniu a majú na to zrejme dostatok vzdelania a skúseností, aby vedeli čo robiť..myslím, že by sa už nemal nikto na jeho správanie zťažovať, len to vytvára neskutočný obraz o našom školstve a "dokonalých"!!! učiteľkách (nie všetky sú také, fakt česť výnimkám, ale v z hľadiska počtu je ich fakt len zopár)...že vôbec nevedia a nevidia, že sa dieťa líši...ja nevravím, že ho majú rovno zdiagnostikovať, ale ak zbadajú že sa nedá zvládnuť a trvá to nejaké obdobie, tak asi to treba posunúť odborníkovi...ale dosť už o tom, nepomôže toto lamentovanie ani tebe, ani tvojmu synovi...takže, pýtaj sa, pýtaj sa, pýtaj sa, aby si pomohla sebe aj synovi a ak bude tvoj mladší syn prejavovať nechuť chodiť do školy, ak sa bude učiteľka na neho často zťažovať, najprv skús zmeniť učiteľku, a ak sa situácia nevyrieši (čo pevne verím, že sa nestane a tvoje dieťa je v poriadku, len je hravé), potom oslov buď ty, alebo škola odborníka...myslím ,že si už poučená....veľmi ti držím palce, ale myslím, že je to už na dobrej ceste..len nečakaj zázraky, teš sa z každej maličkosti, ktorá sa podarí buď synovi, alebo aj tebe...lebo vy ste team...bez teba je stratený a mylsím, že aj ty bez neho...posielam ti veľké a trpezlivé

Ahojte! Ja píšem z Martina. Nemôžem uveriť vlastným očiam, čo to tu čítam! Ja som si myslela, že Martin je 10 rokov za opicami, ale toto! Môjho pomaly 9-ročného Paťka poslala učiteľka zo škôlky už ako 4-ročného do DIC-ka do Trnavy. Tam nám naše obavy potvrdili a stanovili mu diagnózu "atypický autizmus". P. Jánošíková povedala, že diagnostikujú už 2-ročné deti. Inak bola som aj u psychologičky s Paťkom, a to prvý a posledný krát! Odvtedy som si povedala, že už nikdy! Vôbec diagnózu nestanovila, len si furt svoje tvrdila, že Paťko je zo 4 roky z vývojom pozadu, atd, atd,... Veľmi mi pomohla moja mamina, začali sme sa ešte počas škôlky zaujímať o toto ochorenie a zmenili sme správanie ku Paťkovi. Učíme sa s tým žiť. Paťko trpí echoláliou /zrkadlové rozprávanie/, neskloňuje, hovorí o sebe, ako o druhej osobe, nevie poprosiť ked niečo chce, nepýta sa, neuvedomuje si nebezpečenstvo, kľudne by skočil pod auto ak ho niečo na ceste zaujme, treba ho držať často von za ruku, hádže do detí, ľudí, veci, strká deti, máva nevysvetliteľné záchvaty plaču, al. smiechu. LIEKY neberieme ŽIADNE, skúšame to alternatívnou cestou, berie len B-vitamíny, horčík - na ukľudnenie, Tebokan, al. najnovšie sme objavili prípravok MARIN Q- na mozgovú činnosť, dám mu ho len zopár dní, tak uvidíme. Zbytočne ho nehrešíme, snažíme sa odstraňovať príčinu. Ale vidno, že robí pokroky. Nie je už taký zúrivý, už si tak nepotrpí na rituáloch, viacej vecí dokáže spraviť sám. Len musí byť stále pod dozorom. V škole má dobrú tr. učiteľku, ktorá má ešte svoju asistentku. Má ich rád a počúva ich. Rád a ochotne v škole pracuje. Inak je to s ním ťažko, aj ked sú ešte ťažšie prípady. Som kôli nemu doma na opatr. príspevku. Neviem si predstaviť ísť do práce na celý deń. Som s ním sama a rodičia sú už dôchodcovia. Už aby bola škola, tam má ten "správny režim". Ešte som chcela o PSYCHYATRII. Paťka by som tam už NIKDY nedala! Tam majú deti len ako pokusných králikov. Nasadili mu lieky a pozorovali. Ked som ho chodila pozerať a šla s ním na prechádzku do mesta, pripadal mi ako divé zvieratko, čo nevie čo so sebou. Hrozný pohľad. Nasadili mu aj nejaké lieky na spanie, čo doma nikdy predtým nepotreboval. Po dvoch dńoch som prerušila liečbu a brala ho domov. Nikdy viac. Možno niekto má pozitívne skúsenosti, ale ja mám negatívne. Škoda, že také niečo ako je vo Zvolene, nieje aj tu v MT. Neviem čo bude s Paťkom, po skončení povinnej šk. dochádzky. INAK VŚETKÝM MAMÁM AUT. DETÍ: PEVNÉ NERVY A VEĹA TRPEZLIVOSTI. BUDEM RADA, AK SEM BUDE PÍSAŤ VIAC MAMíN A LUDÍ ĆO ´VYCHOVÁVAJÚ AUTISTOV. Ahojte !

je super, pokiaľ je autistické dieťa na takej rečovej a mentálnej úrovni, že môže navštevovať školu s asistentom...a na psychiatriu by som autistické dieťa nedávala, pokiaľ nie je silné vyzývavé správanie...to znamená, že rodič volí psychiatriu po porade so psychológom a pedagógom na zmierenie vyzývavého správania medikamentózne, nie na vyliečenie...bohužiaľ, je to absolútne nevyliečiteľné mentálne postihnutie, aj ked zástancovia son-rise by ma teraz možno ukameňovali ,aj ked nie som úplne proti son-rise...penny, zvládaš ukážkovo svoje dieťa...je to presne o tom, odpozorovať, poučiť sa a vedieť predvídať správanie svojho dieťaťa...inak opísala si veľa typických príznakov pre autizmus a Dr. Šedibová je absolútny odborník...bola som sa u nej učiť a občas s ňou konzultujeme...je správna otázka, čo s autistom po skončení šk.dochádzky, ako som písala my tu máme DSS, takže sú u nás zaradení aj ďalej, dá sa to ešte zvládnuť osobným asistentom klienta, teda asistentom, často to bývajú panie, ktoré sú nezamestnané a majú aspon šajnu o tom, čo je to autista, alebo študentky pedagogiky...držím palce penny, tebe a aj tvojmu synovi

psychiatrické lieky som myslela len v prípade, že je dieťa výrazne vyzývavé a svojím správaním extrémne a životu nebezpečne ubližuje sebe a iným,...(viď nerozlišuje nebezpečenstvo a absolútne nechápe dôsledky)...

Dakujem za Tvoj komentár. Asi jediná možnosť je, sa odsťahovať z MT. Kôli Paťkovi. Vravím , tu na severe, je to o ničom. Áno, my to zvládame aj bez liekov. tie vitamínové preparáty, hlavne na prírodnej báze, obmedzila som v prvom rade sladkosti /kôli hyperaktivite/, ťažko strávitelné jedlá, mlieko, džúsy /detské čaje/, cukor /používam len med/. Dobré výsledky prináša fakt aj zmena stravy. Kamarátka sa dala napr. na bezlepkovú a bezmliečnu stravu a s jej synom sa to zlepšilo. Tá ma pre neho aj osobnú asistentku. Zatiaľ tolko. A dobrú noc!

ahoj INCA- žiadna vyhrážka nie je len tak, neznamená to, že to naozaj urobí, ale človek naozaj nikdy nevie, čo sa v jeho hlavičke odohráva...dokonca ani u dospelého si nemôžeme byť istý...myslím si, že ti tým chce niečo povedať, keď sa tak vyhráža...treba si s ním sadnúť, možno niekde v cukrárni, možno niekde mimo domu a mimo staršieho brata...možno ti to nepovie hneď, ale nevzdávaj to, je to tvoje dieťa niečo ho trápi....
ahoj PENNY- neviem, píšeš, že si z Martina, ale pokiaľ sa dobre pamätám, tak sa pred nejakým časom v Žiline otváralo autistické centrum...nepočula si o tom???, aj keď v júlovej slovenke písali o chlapčekovi, ktorí bol u nás na diagnostickom pobyte, a jeho rodičia preto zbalili veci a presťahovali sa z nových zámkov na pol roka do zvolena, aj tak sa dá, ale zisti si tú žilinu...a písali tam aj o delfinoterapii, skúste si to zohnať, možno niekde v archíve, ten časopis nie je môj, náhodou sa mi dnes dostal do rúk...a asistent je pre takúto rodinu dôležitý, jednak preto, že si oddýchne rodina, aspoň na chvíľu, jednak sa autista učí vytvárať sociálne vzťahy aj s inými ľuďmi...
a ešte všetkým, veľmi bojujem so syndrómom vyhorenia v autizme, ale to, čo ste mi tu napísali, to niekedy stojí za to vydržať...neviem, ako je to, keď sa mama trápi, keď má takéto choré dieťa...ja síce deti mám, ale tie trápenia sa nedajú s vašimi porovnať...jedno viem, že takéto deti sa rodia rodičom, ktorí ich budú vedieť milovať, ktorí sa budú vedieť postarať, rodičom, ktorích si takéto deti zaslúžia...niekto tam hore vedel, komu takéto bábo posiela...neberte to ako zneužívanie, píšem bakalárku na tému rodinná výchova dieťaťa s autizmom, ak by som potrebovala vypísať dotazník, pomohli by ste mi???....a ešte jedna vec alebo otázka na záver, veľmi ma to zaujíma, zatiaľ len súkromne a týka sa to nielen rodín s deťmi s postihnutím autizmu, ale fakt ma zaujíma postoj vašich mužov...pretože obdivujem otcov, ktorí neopustia svoje ženy a rodiny,keď sa im narodí takéto dieťa...a ak by ste potrebovali pomoc, poradiť, alebo niečo, ozvite sa, nemám rada, keď sa niekto trápi...ani vy, ani vaše deti...ak som nejakú otázku prehliadla, kľudne sa pýtajte znova...pokúsim sa odpovedať...

Som rada ze som objavila tuto stranku a mam sa tu skym porozpravat lebo ludia ktori nezazili nepochopia.A som rada ze som tu stretla yayu.Niekedy sa mi zda ze uz nemam sil a vtedy akoby to Tomas vycitil a trochu sa ukludni.Yaya to Tomas sa vedel vyhrazat stym ze si nieco urobi to je ten starsi co ma aspergerov syndrom

...aha...v tom príade je to typické...pre aspergera...napriek tomu platí, že by som to nenechala tak v tom zmylse, že by som mu určite nedala najavo, že mu neverím, asperger je predsa len mentálne postihnutie, pri ktorom dieťa nedokáže presne určiť následky...a stálep latí, čo som písala, že chce vzbudiť pozornosť...pomýlilo ma len to, že aj keď je asperger v podstate inteligentný, niekedy až nadpriemerne, že ako píšeš, reaguje útekom z triedy, ked má pocit nespravodlivosti...že vôbec rozlišuje nespravodlivosť....inteligencia je často len v určitej oblasti, neviem či som tu už písala, že som diagnostikovala aspergera, ktorí má 12 rokov a výnimočný bol hlavne v oblasti zbraní..vedel mi do detailov porozprávať časti ktorejkoľvek...to je príklad, inak nevedel odhadnúť dôsledky svojho správania, vedel mi len povedať, ako by zdemoloval a zničil triedu a aký odev by použil, aby sa nenašla vzorka DNA..takže, všetky vyhrážky by som brala vážne do tej miery, že by som si ho viac všímala, ale nie tak, aby si to uvedomil...a prepáč inca, za tú zámenu...

Nic sa nedeje,nasho Tomasa zaujimaju zvierata ,doma chova tarantulu a uplne je vo vytrzeni ked sa zvlieka alebo ked jej da cvrcka a pozoruje ju ako si ho ulovi a zerie ho.Ano pozorujem ho ked je v tom svojom afekte ale hneva ma ked mi ujde von,uz som sa ho parkrat pytala preco to hovori ze si nieco urobi ale on mi vzdy povedal ze by si nic nespravil ano ale clovek nevidi druhemu do hlavy tak nemozem vediet.A este som zabudla napisat ze si skoro stale obhryza prsty,ked ho upozornim tak prestane ale za chvilku to robi znovu.Ja nevie ci bol dobre diagnostikovany.Niekedy si len myslim ze je nevychovany a rozmaznany(som ja nanicmama)ked uz nemam na tie jeho nalady nervy.

...moja dcéra má neustále prsty v rukách...a nie je autistka...je to len zlozvyk....má 11rokov a hrá tenis, keď práve neletí loptička, tak má prsty v ústach..to som použila extrémny príklad, že okrem tenisu vždy a všade, už niekoľko rokov....jedna zo známok autizmu je používanie echolálií..čo znamené, že dieťa niekde niečo počuje a hocikedy to zreprodukuje...jemu sa to do situácie trebárs hodí, aj ked tebe nie...možno to niekde počul a len to opakuje...to je ako ked je pre autistu typické, že sa smeje ked ostatný trebárs smútia, a plače bez zjavnej príčiny...nám autistka plakala3 hodiny, kým sa prišlo na to, že neznáša ponožky...asperger je druh autizmu, každé jedno dieťa sa prejavuje ináč, prepáč, neviem, či si spomínala, kto ho diagnostikoval?

Psychologicka Janosikova.Pocula som ze je dobra ze sa zaobera takymito detmi

Ahojte. Psychologička Jánošíková je dobrý odborník. Fakt. Ja som tam bola s Paťkom ked mal cca 4 roky /teraz bude mať 9/. Ona jediná ho zdiagnostikovala počas pozorovania a z mojho rozprávania, najlepšie. Naša neurologička sa skalopevne držala len DMO a ment. retard. Psychiatrička nám stanovila takú diagn., že " ment. retardácia ľahkého stupňa a stredná debilita". Bola som u nej posledný krát v živote! Diagnozu mu stanovila hned pri prvom sedení. Ani ho nepozorovala. Paťko bol vtedy akurát zle naprogramovaný. Čmáral, behal hore-dolu, absolútne nespolupracoval. Teraz chodíme len na kontroly ku neurologičke. Boríme sa s tým doma sami a s "pomocou" PC. Ked je v škole, Paťko asistentku nepotrebuje a poobede som s ním ja, kedže som doma na opatrovateľskom prísp. PRE YAYU: ja som slobodná mamina, od narodenia som s Paťkom sama, len s mojimi rodičmi, ktorí sú 2 roky už na dôchodku. Biologický "ocko" ani donedávna nevedel, že Paťko je autista, a ani určite nevie, čo autizmus je. Veľkou oporou a pomocnou rukov mi je moja mamina. Ale Paťko je aspoň v rámci toho zvládnutia. Už sa lepšie sústredí, neuteká preč, už tak nezúri. Len mávame sem-tam zlé dni, no a to potom fakt stojí za to! A potom niekedy zaberie aj capnutie po zadku. O TEJ ŽILINE som počula, aj na internete som čítala. Vyzerá to tam fajn. Možno sa stane zázrak, a kým Paťko skončí školu, bude aj v Martine voľačo. Zatiaľ sa majte všetky krásne a posielam

Jánošíková je skvelý odborník, nepoznám lepšieho...my keď oddiagnostikujeme dieťa,tak potom ho ešte posielame k Dr. Jánošíkovej, aby sme sa utvrdili v diagnóze, alebo naopak...opakujem, nepoznám lepšiu...je v Trnave, ak máte akékoľvek pochybnosti, určite treba vyhľadať ju...zaručujem...penny, je mi to ľúto...pretože mám na to svoj názor a vo všetkej úcte k poctivým otcom ma taký, ako je tvoj, alebo taký, ktorí opustí rodinu neskutočne rozčuľuje a je pre mňa nekonečný chrapúň ten, ktorí preto, že sa mu narodilo postíhnuté dieťa opustí rodinu...pre mňa je to .....!!!!!
PS: v príspevku predtým som myslela, že moja déra má neustále PRSTY V ÚSTACH, NIE V RUKÁCH, AKO SOM NAPÍSALA...

Yaya dakujem za komentár. Ten náš "otecko" nás opustil ešte pred Paťkovým narodením. Ani v pôrodnici nebol. prvý krát ho videl, ked mal malý cca 4 mesiace, v kočíku. Ale to je asi ten lepší prípad. Horšie je, ked odíde počas života dieťaťa. Ozaj., pracujete aj so spol. SPOSA ? Raz sme boli na zimnej rekreácii s bratislavskou.

INCA-záleží na tom, či sa agresia prejavuje na sebaubližovaní, alebo agresia voči okoliu, tak zase treba rozlíšiť, či k veciam, predmetom, alebo k ľuďom, a či k ľuďom známym, alebo úplne neznámym....pokiaľ je to sebaagresia- treba dieťa izolovať do miestnosti, kde si neublíži, aj keby ťa to malo niečo stáť, treba si takú miesntnosť urobiť, aspon trošku prispôsobiť...ver mi, autista tú agresiu potrebuje vykričať, vyzúriť, vybiť...u nás sa taká miestnosť volá "trucovňa"...ak je to agresia vo okoliu, cudzím ľuďom, treba rozlíšiť v akom prostredí, či muž alebo žena...či fúzatý, alebo plešatý..(autista vidí neskutočné detaily, aké ani mi nevidíme v bežnom živote, a ty ako mama si to trébárs zapisuj, v akom prostredí, aký bol predtým, aký to bol človek, nemôžeš sa vyhnúť úplne útokom, ale môžeš ich eliminovať a o to v autizme ide, nie vyliečiť, ale zlepšiť život autistu a jeho okolia)...ak je to agresia voči predmetom, jednoducho treba predmet zobrať, bez slov, bez zbytočných rečí (autista rozumie jednoduchým príkazom...krátkym a výstižným....inak má v hlave chaos a môže to vyvolať záchvat...napr. nesmieš, zober, vstaň, odlož, ticho, poď...alebo zober tú krabicu...nie!- vstaň zo zeme a zober tú peknú žltú krabicu, čo sa váľa na zemi zo zeme....to je jeden obravský chaos, z kzorého si autista zapamätá posledné slovo "krabicu"...pri komunikácii nikdy nepoužívať dva príkazy v jednej vete- vstaň a zober...počuje len jeden a druhého pletie, čo znova môže vyvolať záchvat....)....sú to maličkosti, na ktorých stojí ich svet...napr. ak dedo odchádza na zelenom aute a zabočí do ľava, môj syn mu zakýva..ale ak ide na aute červenom už mu môj syn nezakýva, lebo to nie je dedo, autista si spojí dedo-zelené auto...ked som bola tehotná, používala som parfém, aj po pôrode...potom som dostala nový parfém a moje dieťa prestalo piť mlieko, len kričalo a chudlo..vrátila som sa náhodou k svojmu predchádzajúcemu parfumu a dieťa bolo v poriadku...aj to je autizmus...a ak nadáva, tak to len v tichosti ignorovať, lebo ak budeš akokoľvek reagovať, posilňuješ jeho negatívne správanie tvojou pozornosťou...
PENNY- spolupracujeme, najviac síce naša vedúca autizmu, lebo ona má tieto formálne veci na starosti, ale áno, spolupracujeme

Ahojte, ženičky!

Aj ja mám postihnuté dieťa, ale má DMO. Neprečítala som si všetky komentáre, ale je velmi dobrá stránka pre rodičov postihnutých detí www.radost.sk
V diskusii nájdete vela užitočných rád. Skúste to. Pár krát som tam už písala aj ja a môžem povedať, že sa mi tam ohlásili aj odborníci, lekári, ale hlavne rodičia. Sme tam na jednej lodi a snažíme sa pomôcť, kto, ako vie.

Prajem vám aj sebe vela šťastia a pevné nervy

Halooo maminy kde ste? Ako ste prezivali prazdniny so svojimi detmi? My sme boli stale kdesi inde, aby bol Patko vzdy v inom prostredi a mal zmenu. Pomaha mu to. Kazda zmena k dobru. Mam zlavu na cestovnom, tak sme nasadli na vlak, sli sme do Zvolena, B.Bystrice, Ziliny, L.Mikulasa, Ruzomberka. MHD po okolitych dolinach. Ale konecne, ze ide skoly. Bude mat pevnejsi rezim a nasavat nove vedomosti. Nevnima to tak, ale on si zvykne, lebo to tam pozna. Som zvedava, ako bude v stredu rano. Oni na uvitanie roka nechodia. Na zaver OTAZKA: od veci, ale by som chcela vediet len tak zo zaujimavosti, ako riesite druhe babatko pri starsom autistickom dietati. Myslim po prichode z porodnice a potom... Dakujem a pekny den!

...v pohode...rada pomôžem, aj ke´d toho ešte veľa neviem, človek sa hlavne v tomto odbore učí celý život, a hlavne zo skúseností, takže čo viem, poradím, čo nie, skúsim...takže, ak budete mať problém, píšte, pa

Ahojte. Chcela by som sa pridať do debaty. Ja mám tiež autistického 4 ročného syna. Chcela by som sa spýtať prečo sa tu píše o autizme ako mentálnom postihu? Môj syn má dg. autizmus bez MR - normointelekt. Autizmus nie je mentálny postih ale zmyslový, často sprevádzaný MR alebo inými postihmi ale nie vždy.
V Žiline je zriadená súkromná ŠZŠ a DSS pre deti s autizmom. Môj syn navštevuje DSS je to tam výborné a chdí tam nejaká pani z Martina.
Všetkých pozdravujem a prajem príjemné chvíle s deťmi.

autizmus nespadá do stupňov mentálneho postihnutia, t.z. že sa síce nezaraďuje diagnosticky medzi MR, ale je to jedna z porúch psychického vývinu...

Tak čaute....mňa by zasa dosť zaujímalo o Rettovom syndróme....napr. či sú aj lahšie formy.....a tak....lebo ten je často zamieňaný pri diagnostike s autizmom.....a či je niekdo v BA kdo by to dokázal zdiagnostikovať.

Ahojte..hladam radu môj sym ma 6rokov a myslia si o nom ze je autista.Aj ja si to myslim od jeho 2rokov...ale odpoved na neurologii bola stale ta ista.....(nie je autist).Teraz uz je a vlastne aj nie je.Prave absolvujeme vysetrenia...a potrebujem poradit s Fono vysetrenim...Neviem najst odbornika ktory by to môjmu synovy spravil.....A este hladam niekoho s Kosic kto ma take dieta.....je to pre mna ako zly sen s ktoreho by som sa najradsej zobudila....Budem rada ak sa niekto ozve.....dakujem

peta, rozhodne navštív Jánošíkovú v Trnave, je fakt najlepší odborník na autizmus na Slovensku...potom sa s ňou poraď, kde a ako foniatra....

Dobry vecer.Dakujem Vam vsetkym za radu a podporu....s tym Fono vysetrenim mam problem preto ze lekarka ktora to robi je dlhodobo praceneschopna...a nikto iny mi to nechce spravit...Adrika tebe som poslala meil...ale vratil sa mi spät....budem rada ak sa ozves na skype...najdes nas pod sebiky....Peta...Aj tebe Penny velmi dakujem...môj Sebastian ma 6rokov.Podla psychiatricky je autista..ale ja neviem....niekedy sa mi zda ze je niekedy zasa nie....ale caka nas este metabolisticke vysetrenie a geneticke..az tak sa môzme pohnut dalej...ale je fajn popisat si s niekym kto ma podobny problem...dakujem Vam že ste... papa

baby, nebolo by vam viac k uzitku, keby st si pisali PRAKTICKE skusenosti, ako s takymi detmi pracovat, co pomaha, ake pomocky si doma vytvarate, co ich ucite ... a tak ... ?
Svojho casu som citavala podobnu zameranu diskusiu na rodina.cz o "specialnych detickach" a tamtie baby to riesili, riesili to v jednom kuse ... co im pomaha, ako pracovat s jazykom, ako motivovat komunikovat, ako ucit znakovu rec .... MILION veci.

...autizmus má niekoľko druhov, preto sa vám raz vaše dieťa javí ako autista a raz ako nie...môže mať len autistické rysy, čo je diagnostikané ako atipický autizmus...aspergerov syndróm, čo je IQ v norme, ak nie nadpriemerné ale sociálne kontakty, a správanie je extrémne.....cez google si nájdite "radost.sk" a vyhodí vám portál- informačný servis pre rodičov postihnutých detí a keď si kliknete na diskusné fórum, vyhodí vám témy a vyberiete si komunikujete s maminami, ktoré trápi to isté, čo vás....