Aj toto bol osud

Pisal sa jul 1977. Mala som prazdniny z OU a cert nespi, musela som si zlomit nohu. Dostala som leziaci gips, ale problem bol, ze sme zo skoly mali ist na zajazd, zlomena noha, krizovala moje plany.
Ako inac, ja blazniva zenska, chodila som potajme s gipsom na 7 poschodie, kym gips povolil a sa zlomil. Po dlhom presvedcovani chirurga, ze gips sa sam zlomil, co mi neuveril, gips strhli a planovali novy.
Este dnes sa vidim, ako som z ordinacie na jeden a pol nohe isla bosa von, so zvysenym hlasom, ze ved ja uz gips nepotrebujem. Nakoniec sme sa dohodli, ze dostanem gips s opätkom, aby som na zajazd isla.
Nejaka sila, ma stale tam tahala, ze ja sa musim tohoto zajazdu zucastnit,aj ked pojdem po styroch. Prvy den sme sa dostavili do Tatier. Vecer sme sedeli pri vatre, opekali klobasky, boli sme len cisto dievcenska trieda, co samozrejme pritahovalo okolitych dovolenkarov. Potom sa k nam pridruzilo 5 chlapcov z Nemecka a nevedeli sa vynadivat a cudovat, ako sme my tie mastne klobasky a s tou tecucou mastou jedli.
Musim potvrdit, chlapci boli fesni, rukami , nohami sme sa dohovarali. Vymenili sme si adresy, moje 16 rocne srdce bilo o preteky, pretoze jeden sa mi medzi nimi strasne zapacil.
O 4 dni sme prisli domov, ja este ochlastana myslienkov na toho chalana. O 3 dni neskorsie, zazvonil u nas doma, ze ma prisiel navstivit. To som sa uz znasala na oblaku 7.
Rok sme si iba pisali a zdokonovali v reciach, ja v nemcine, on v slovencine. Potom ma pozval k nim domov, ja jeho k nam a tak to islo az do roku 1980.
potom som isla k nemu a zostala , pomaly bude uz 32 rokov, co stojime pri sebe. A dufam, ze este vela, vela rokov.
Niekedy si myslim, bol to osud, co ma tam hnal na jeden a pol nohe? Co by bolo byvalo keby.....