Ak niečo veľmi chceš tak sa ti to splní :))

I.diel

Ja som do svojho drahého bola zamilovaná od 1.triedy ZŠ. Ja prváčka, on ôsmak. To je odvaha, čoo?
Keďže sme z tej istej dediny, ráno sme spolu chodili busom, ja som pri ňom ani nedýchala
a pozerala sa naňho zospodu, a bola celá paf z tej lásky.
Toto trvalo rok, môj drahý odišiel na strednú, postretával kadejaké lásky, kamarátky, atď.

II. diel

Po pár rokoch

Ja som si tiež žila svoj život, pri stretnutí s ním, ma zabolelo v srdiečku, ale hovorila som si,
že nemám šancu, že som preňho veľmi mladá, že sa zbytočne trápim.

Až raaaaz, išla som do školy...vtedy už na strednú. A on v buse, dali sme reč, zistila som, že sa rozišiel s priateľkou, s kt. už plánovali svadbu – podrobnosti neviem, lebo vtedy sa mi zatemnil mozog a myslela som si, že od radosti asi zamdliem – som riadna hnusoba čooo????

No a vtedy začal ťažký LOV . A zároveň BOJ .
LOV na muža môjho srdca a doma BOJ s mojou mamou, kt. o tom nechcela ani počuť. Vraj je pre mňa moc starý

Nevzdala som ho, a po pár mesiacoch som ho ulovila, bol z toho trochu hotový, že ja taký malý zajačik sa ho tu snažím zbaliť, ale nakoniec sa dal

III. diel

Súčasnosť

Od tej doby ubehlo už pomaly 10 rôčkov, prežili sme nielen kvitnúcu jar, slnečné leto s búrkami, pomalú farebnú jeseň, ale aj tuhéé mrazy, víchrice, a podarila sa nám aj jedna tsunami (no čo už som býk, ja sa len tak nedám )– ten rok oslavujeme okrúhliny, ešte síce nie sme manželia, ale snubný prstienok už mám a plánujeme bábo.

PS: neviem či je to romantickééé, ale mne sa to páči